Blog

Najvyššia duchovná hodnota je pravda.

To, čo robí meltológiu pre ľudí "neprijateľnou", nie je samotný jav roztavených, kryštalizovaných tehál. Keby išlo o tri‑štyri izolované miesta, systém by ich bez problémov pohltil. Dali by im nálepku "záhadná staroveká technológia", "rituálna pec", "anomália", prípadne "mimozemšťania" – presne tak ako to robí pri pyramídach či polygonálnom murive....

Rozdiel medzi sprostredkovanou realitou a priamym poznaním.

Uvažujme o tom, že Mandela efekt je skutočný, v zmysle, že dochádza k retrospektívnym zmenám. Ja ho však chápem tak, že minulosť existuje len ako dôsledky v prítomnosti, a to, čo sa javí ako retrospektívna zmena, je v skutočnosti vždy len zmena prítomnosti.

Ak sú brehy rieky rovnobežné, vzdialenosť medzi nimi sa nemení ani v zákrutách a celý oblúk pôsobí čisto a plynulo, tak to nevykazuje znaky náhodného formovania. Pri spontánnom toku by sa vždy prejavili miestne rozdiely – niekde by sa brehy rozšírili, inde zúžili, v zákrute by bol jeden breh výrazne podmytý a druhý zanášaný. Výsledkom by bol...

Erozia sa v praxi nemeria tak, že by niekto "sledoval prírodu plynulo". Meria sa porovnávaním dvoch alebo viacerých fyzických stavov toho istého objektu v rôznych časoch. V čase A sa konkrétny kameň, skalná stena alebo povrch presne zameria – buď mechanicky (kolíky, mikrometre, profilové merania), alebo neskôr pomocou terestriálneho LiDARu či...

Ľudia, ktorí šíria tvrdenia o "gigantických stromoch" a ich údajných pňoch veľkosti hôr, neposkytujú žiadne dôkazy. Neponúkajú analýzy materiálu, biologické znaky, merania, porovnania ani ucelený model, ktorý by vysvetľoval vznik, rast, existenciu a zánik takýchto objektov. Celé ich tvrdenie stojí prakticky výlučne na vizuálnej podobnosti – na tom,...

Človek sa nenarodil s voľbou prostredia ani podmienok, nemá kontrolu nad tým, kam alebo kým je sem vložený. Myšlienka, že "človek je tvorcom svojho života" v absolútnom zmysle, je ilúzia a ignorovanie reality. Realita je, že človek sa musí prispôsobovať existujúcemu systému, ktorý je nepriateľský a nezohľadňuje jeho vôľu.

Nádej a optimizmus fungujú ako mechanizmy adaptácie na klamstvo, útlak a manipuláciu. Presvedčenia o "správnom smere", "nutnom utrpení" a "človeku ako strojcovi svojho života" popierajú reálne podmienky, v ktorých ľudia žijú, a presúvajú zodpovednosť zo systému na jednotlivca. Zlo sa tým ospravedlňuje ako prostriedok k dobru, odpor sa neutralizuje...