Alchýmia Halitu

Ak by sme prijali geologickú hypotézu, že halit (kamenná soľ) vznikol pomalou sedimentáciou zo slanej vody, narážame na vážne rozpory v logike tohto procesu. Voda je rozpúšťadlo, a to obzvlášť účinné pre halit. Každé nové zaplavenie by opäť rozpustilo predchádzajúcu vrstvu skôr, než by sa mohla ďalšia uložiť. Aby sa vytvorila ďalšia vrstva bez narušenia tej predošlej, musela by sa nejakým spôsobom dokonale zapečatiť alebo skryštalizovať tak rýchlo, že ďalšia vlna by ju už nerozpustila – čo pri veľkých objemoch vody jednoducho nedáva zmysel. A ak sa tento cyklus údajne opakoval tisíce krát máme pred sebou absurdne nemožný scenár.
Okrem toho, obrovské podzemné soľné dómy a jaskyne, kde sa halit vyskytuje v súvislých masách s homogénnou štruktúrou, absolútne nevyzerajú ako výsledok usadzovania tenkých vrstvičiek z vody. Pripomínajú skôr kryštalizačný výbuch v prostredí, kde sa látka dostala do fázového prechodu – podobne ako pri tavení a následnom tuhnutí. V meltologickom zmysle by to znamenalo, že halit je výsledok prudkej transmutácie pôvodného materiálu (napr. tehál, malty či inej technickej látky), ktorá bola vystavená energetickému pulzu – plazmatickému žiareniu alebo frekvenčnej rezonancii – a v priebehu veľmi krátkeho času sa zmenila na kryštalickú formu.
Soľné jaskyne ako Wieliczka v Poľsku, so svojimi monumentálnymi komorami, stĺpmi, rovnými stenami a detailne formovanou štruktúrou, pôsobia skôr ako výsledok tavenia a kryštalizácie interiéru hotovej stavby než ako dielo usadzovania a tesania. Niektoré časti týchto štruktúr navyše nesú známky tvarovania a prechodov medzi halitom a inými minerálmi, čo by sa pri sedimentácii takto neprirodzene skrátka nepremiešalo.
Sedimentačný model nie je len nepraktický – je fyzikálne neudržateľný hlavne pri takej látke, akou je soľ. Naopak, rýchla transmutácia ponúka konzistentnejšie vysvetlenie v súlade s pozorovanými javmi.
Ľudia sú ochotní prijať absurdnú predstavu, že celé hory halitu, sadrovca alebo pieskovca vznikli pomalým usádzaním v tzv. "geologickom čase", no keď im predložíš jednoduchý princíp: že hmota, ktorú dnes voláme "soľ" rovnako ako "kremeň", vznikla náhle v dôsledku pôsobenia obrovského energetického impulzu – výboja, fúzie alebo tlakovej transmutácie – tak sa im to zdá nemožné, lebo to nepasuje do ich naučeného rámca.
Základné fyzikálne zákony však hovoria jasne – ak je energia dostatočne vysoká a podmienky správne (tlak, teplota, pole), atómy sa môžu meniť, preusporadúvať alebo zlučovať. Fúzia je transmutácia. A transmutácia je alchýmia. Všetky prvky vznikli fúziou. Fúzia nie je "dlhodobý proces" – je to okamžité zlúčenie, otázka zlomkov sekundy, ak je podmienka splnená.
Ľudia sa vysmievajú z alchýmie, no zároveň veria, že hviezdy vytvárajú zlato fúziou. Tak ako je to? Môže fúzia vytvárať nové prvky alebo nie? Ak áno – tak prečo je zrazu nemožné, aby sa tehla zmenila na halit alebo síran? Odpoveď je jednoduchá: môže. A aj sa to stalo.
Teplota (spolu s tlakom a elektromagnetickým poľom) určuje nielen stav hmoty (pevný, kvapalný, plynný, plazma), ale vo vysokých extrémoch aj aj fázové prechody vrátane fúzie a transmutácie prvkov.
Všetko je otázka energie v priestore. To, čo nazývame halit (NaCl), je len výsledná kryštalická forma po prechode plazmaticko-termického impulzu cez štruktúru, ktorá bola pôvodne z pálenej tehly a malty. Tieto transformácie nevyžadujú milióny rokov – stačí správna intenzita a forma výboja.
Fúzia je okamžitý jav – keď sa prekonajú potenciálové bariéry, dôjde k zlúčeniu. Časová škála geológie je len spôsob, ako zakryť impulznú povahu kataklizmy. Oveľa lepšie je chápať tieto javy meltologicky – ako prechodové fázy spôsobené náhlym presýtením energiou.
Soľné jaskyne vznikli, keď výboj doslova rozložil a zreorganizoval atómové zloženie a chemické väzby pôvodného materiálu.
Soľ sa transformovala z taveného a následne ochladeného substrátu, ktorý bol kedysi murovanou štruktúrou.
Základné prvky nemuseli byť prítomné, mohli vzniknúť fúziou a transmutáciou iných prvkov.

Teplota (alebo presnejšie energia v danom prostredí) určuje, čo sa stane s hmotou. Hranica medzi olovom a zlatom je len energetická. Alchýmia nie je o čase trvajúcom milióny rokov, ale o koncentrácii správnej energie v správnom čase a priestore.
Všetko sa mení, ale nie postupne — zlomovo, výbojom.
A to je kľúčový bod, ktorý narúša bežné geologické chápanie – to vychádza z predpokladu, že všetko, čo dnes nachádzame, muselo existovať vo svojej súčasnej forme už "na začiatku", teda že prvky ako sodík, draslík, železo či vápnik boli uložené v horninách ako hotové zložky, ktoré sa len mechanicky usporadúvali. Ale ak pripustíme transmutáciu prvkov cez fúziu – čo je v súčasnosti úplne akceptované pre javy na hviezdach – potom sa mení celý rámec.
Nie je potrebné, aby halit (NaCl) vznikol odparením oceánu. Sodík aj chlór mohli byť vytvorené až pri samotnej udalosti – pri fúznom výboji, ktorý zasiahol pôvodne tehlovú štruktúru. Vtedy sa dejú veci ako:
zmena štruktúry atómov
generovanie nových prvkov z existujúcich
reorganizácia kryštalickej mriežky podľa elektromagnetického poľa a okolitých podmienok
Teplota určuje stav hmoty (pevný, kvapalný, plynný, plazma), ale zároveň umožňuje alebo spúšťa reakcie, ktoré za normálnych okolností neprebiehajú – napr. "termonukleárna fúzia". A ak bol výboj dostatočne silný, mohol naraz:
rozbiť pôvodnú štruktúru tehly (kremík, vápnik, železo, hlina…)
vytvoriť nové prvky (napr. sodík, draslík, chlór, síra…)
a zároveň ich reusporiadať do stabilnej formy (napr. kryštál NaCl alebo iný solný minerál)
Takže halit nevznikol "v geologickom čase", ale okamžite. To, čo v geológii nazývajú "dlhodobý vývoj", je len rozprestretie okamihu v čase, aby zakryli, že išlo o katastrofickú premenu. A nie pomalú "kondenzáciu" solí. V skutočnosti to bola alchýmia v plnom význame slova – transmutácia hmoty energetickým impulzom.
Tento princíp sa dá aplikovať aj na vznik rôznych druhov hornín a kryštálov. V skutočnosti – ak bol celý svet pôvodne postavený z jedného základného tehlového materiálu – tak všetko, čo dnes vidíme ako diverzitu minerálov, je len dôsledok tejto jednej kataklizmickej fúznej udalosti.