Bohyne Matky: Továrne na Výrobu Ľudí

V mnohých kultúrach sa nachádza koncept bohov, ktorí dokážu tvoriť život bez potreby spojenia dvoch pohlaví. V staroegyptskej mytológii bohyňa Neit stvorila svet a ľudí bez mužského partnera, podobne ako grécky Prometeus, ktorý vytvoril ľudí z hliny bez pomoci ženy. V kresťanstve je najznámejším príbehom o magickom oplodnení Panna Mária, matka Ježiša Krista, ktorá podľa viery nepoškvrnene počala zo svätého ducha, bez zásahu muža. Takéto mýty naznačujú prastarú predstavu, že život môže vzniknúť zásahom božskej sily a nie je vždy závislý na pohlavnom rozmnožovaní. 

Interpretácie môžu byť rôzne a závisia od toho, ako sa na tieto mýty a legendy pozeráme. Ak sa pozrieme na tieto príbehy bez toho, aby sme ich považovali za čisto symbolické, môžeme uvažovať o tom, že v určitých kultúrach mohli byť takéto príbehy vnímané ako skutočné udalosti. Niektoré teórie, ktoré sa dnes objavujú v alternatívnych výkladoch histórie, naznačujú, že dávne civilizácie mohli mať technológie alebo schopnosti, ktoré nám dnes pripadajú nepochopiteľné. Tieto technológie alebo magické rituály mohli byť chápané ako spôsob oživenia hmoty alebo ako zasahovanie do prírodných procesov rozmnožovania a tvorenia života.

Včelia kráľovná ako symbol tvorby a organizácie života

Včela medonosná bola v antike považovaná za posvätnú a civilizácie, ktoré prijali jej život podporujúce dary, prosperovali; tie, ktoré to neurobili, zanikli. Egypt bol známy ako krajina včiel, jeho králi boli nazývaní 'včelári' a zakladatelia Údolia Nílu cestovali z Mezopotámie so včelami na svojich lodiach po potope.

Včelia kráľovná je centrálnou postavou vo včelstve, je zdrojom života a organizácie, ktorá zabezpečuje jeho prežitie. Tento obraz možno vnímať aj ako metaforu pre technológie, ktoré zabezpečujú "tvorbu" alebo "oživenie" bytostí, podobne ako by mohol symbolizovať bohyňu matku, ktorá zabezpečuje plodnosť a život. Túto symboliku by sa dalo interpretovať ako symbol tvorby organizovaného života a vytváranie umelých bytostí, či už v alchýmii, technológii alebo rituáloch.

Artemis

Artemis, staroveká bohyňa spájaná s plodnosťou a lovom, má silné prepojenie so včelami a ich symbolikou. V Efeze, kde bola Artemis uctievaná ako bohyňa plodnosti a ochrankyňa života mala ako symbol včelu, ktorá sa objavuje na minciach mesta a na štítoch efezských hoplitov podľa exponátov Aténskych múzeí, čo naznačovalo jej rolu matky alebo zdroja života.

Artemis, ako aj iné bohyne plodnosti, sú zobrazované so symbolmi, ktoré pripomínajú reťazce vajíčok a mohli by symbolizovať predstavu o masovej reprodukcii, akoby išlo o "továreň" na život.  Tento symbolizmus možno chápať ako produkciu života vo veľkom rozsahu, ktorá pripomína koncept klonovania alebo masovej reprodukcie.

Ak by sme vzali tento symbol a aplikovali ho na moderný pohľad na technológie, môže to byť narážka na technologické pokusy o vytváranie života alebo oživenie materiálov – ako v prípade genetického inžinierstva, klonovania alebo biotechnológie. Bohyne matky, ktoré sú zvyčajne vnímané ako stvoriteľky života, môžu teda symbolizovať "tvorbu" alebo "reprodukciu" bytostí, či už biologickým alebo technologickým spôsobom.

Chrám Artemis, známy aj ako Chrám Diany, bol zodpovedný za poskytovanie rôznych druhov bytostí, vrátane ľudí. Aj keď sa tento konkrétny chrám nachádzal v Efeze (v blízkosti dnešného mesta Selçuk v Turecku), pochybujem, že bol jediný. Skôr by som bol prekvapený, ak by bol. Nasledujúce bohyne predstavujú akési genetické fabriky. Mohli by to byť jedna a tá istá bohyňa, alebo sa mohli nachádzať na rôznych miestach alebo v rôznych historických obdobiach.

Babylonská a sumerská bohyňa lásky a plodnosti Ištar/Inanna, často označovaná ako Matka harlot ("bordelmama") rovnako ako Artemis bola spájaná s plodnosťou, reprodukciou a ochranou mladých. V niektorých textoch je interpretovaná ako "temnejší" ekvivalent Artemis, spojený s prostitúciou chrámových eunuchov (transvestitov) a s plodnosťou.

Rímska "Veľká matka" Kybelé (magna Mater), bola bohyňou zeme a plodnosti, vládla nad divokými zvieratami a bola tiež bohyňou včiel. Bola spájaná s materskou silou a ochranou detí. Kybelé a Artemis sú často zamieňané alebo spájané pre ich podobné atribúty. 

Libertas v rímskej kultúre symbolizovala oslobodenie, no neskôr sa spájala s Artemis cez symbol slobodného a nezávislého ducha, ako aj plodnosťou a ochranou osirelých a imigrantov. Socha Slobody je interpretovaná ako moderný symbol s prvkami bohyne Artemis aj Ishtar.

Existuje množstvo rôznych zdrojov na internete, ktoré spájajú naše bohyne s včelami. Žiadny z nich podľa môjho názoru neponúka pravdivý dôvod pre tento historický fakt. Kráľovné včely a včelie úle sú tu spoločným menovateľom.