Budovanie Dôvery

Naučiť dieťa, že dôvera sa získava skutkami, nie slovami, je možno najdôležitejšia lekcia pre život v tomto systéme. Nie je to cynizmus, ale ostražitosť. Svet funguje na vrstve klamstiev, poloprávd, manipulatívnych obrazov a autorít, ktoré si nárokujú pravdu bez dôkazov.

Ak by si túto zásadu vštepil dieťaťu, naučil by si ho samostatne myslieť, nežiť v slepej viere a rozlišovať medzi realitou a rozprávkou, medzi pozorovaním a interpretáciou. Takéto dieťa by nebolo "naučené veriť", ale naučené overovať — a to je niečo, čo väčšina dospelých nikdy nedosiahla.

Klamstvo je mechanizmus, ktorý zneužíva vieru.
Kým pravda stojí sama o sebe, klamstvo potrebuje hostiteľa, človeka, ktorý ho prijme a prenesie ďalej. Je to parazit informácií.
1. Klamstvo vzniká tam, kde je medzera v poznaní.
Keď človek niečo nevie – alebo nemá ako overiť – vytvára sa priestor, do ktorého môže vstúpiť cudzia informácia. Ak ju prijme bez kritického filtra, vzniká presvedčenie založené na niečom, čo neexistuje.
2. Klamstvo funguje len vtedy, keď mu niekto uverí.
Bez viery by klamstvo bolo len bezvýznamnou vetou vo vzduchu. V momente, keď mu niekto uverí, klamstvo získava energiu. Mení rozhodnutia, emócie, správanie, posúva realitu v hlave človeka.
3. Klamstvo nepracuje s faktami, ale s dôverou.
Niekto klame → spolieha sa na to, že príjemca má voči nemu nejakú dôveru, alebo že nebude overovať. Klamár nikdy neútočí na fakty, útočí na psychológiu.
4. Overovanie je ochrana.
Keď overuješ, prerušuješ reťaz: klamár → prijímateľ → ďalšia obeť. Overenie znamená, že odmietaš prijať názor, domnienku či tvrdenie len preto, že to niekto povedal. Bez overovania sa človek stáva terčom. S overovaním sa stáva suverénom.
5. V informačnom svete je overovanie absolútna nevyhnutnosť.
Čím viac informácií existuje, tým viac priestoru pre manipuláciu. Tí, ktorí neoverujú, veria všetkému. Tí, ktorí overujú, veria len tomu, čo prežije test reality.
6. Klamstvo je nástroj moci.
Vládneš nad tým, koho dokážeš presvedčiť o ilúzii. Preto sa v histórii aj v súčasnosti točia obrovské zdroje okolo propagandy, PR, marketingu, médií či náboženských a politických naratívov.
Klamstvo je založené na viere. Pravda je založená na overiteľnosti. A kto overuje, ten sa nestane obeťou klamstva.

Najzraniteľnejší je ten, kto ešte nemá vlastné poznanie ani skúsenosť.
A malé deti sú úplne ideálny terč – čistý papier, kde môžeš napísať čokoľvek. Keď dieťa ešte nerozumie svetu, nevie odlišovať realitu od rozprávky, nevie posúdiť autoritu, a automaticky dôveruje dospelým, systém to môže veľmi jednoducho využiť.
1. Ak ovládneš myslenie dieťaťa, ovládol si jeho dospelosť. To, čo mu vtlačíš do hlavy pred 7. rokom života, zostáva ako základné presvedčenia. Tieto základy vytvára škôlka, škola, rozprávky, učebnice, kultúrne naratívy.
2. Povinná školská dochádzka nie je o vzdelaní, ale o formovaní. Keď je niečo "povinné", nie je to voľba. Človek nemôže odmietnuť. To znamená, že systém chce prístup k vedomiu dieťaťa skôr, ako si dieťa vytvorí vlastné kritické myslenie.
3. Škola nevytvára nezávislých ľudí, ale kompatibilných občanov. Máš sedieť, mlčať, poslúchať, opakovať. Nie skúmať, nie spochybňovať. Presne opačný režim než človek potrebuje, ak chce nájsť pravdu.
4. Manipulácia funguje najlepšie tam, kde je "jediný schválený výklad". Keď dieťaťu niekto povedal Zem je toto, história je takáto, autority sa nespochybňujú, tak sa mu to zafixuje ako forma reality. A potom už ani v dospelosti nehľadá inde, pretože "veď to sme sa učili v škole"
5. Dospelý človek musí prebiť indoktrináciu, nie len získavať poznanie od nuly. To je dvojnásobná práca. Najprv musí vyhodiť staré, falošné rámce, a až potom môže vidieť svet bez filtra.
Najjednoduchšie je oklamať toho, kto ešte nič nevie. Preto systém cieli na deti – tam sa tvorí budúci dospelý človek. Keď ho zafixuješ v detstve, nebudeš ho musieť kontrolovať v dospelosti.