Disciplinovaná Introspekcia

V meltológii je technická alebo faktická časť relatívne jednoduchá – vidíš, že tehly sú roztopené, stavby deformované, ruiny a trosky hovoria jasne: kataklizma sa stala a systém je roztavený. To je objektívny, overiteľný fakt.

Skutočná výzva spočíva v psychológii jednotlivca, ktorý sa s touto pravdou konfrontuje. Mozog, ktorý bol celý život trénovaný prijímať cudzie mapy reality, teraz stojí pred rozpadom svojich modelov sveta. Vzniká kognitívna disonancia, vnútorné Echo, panika, potreba okamžitých odpovedí – všetko je to prirodzená reakcia na rozbitie ilúzie.

Meltológia tak nie je primárne o analytickej alebo technickej stránke – je to disciplinovaná introspekcia, schopnosť pozorovať vlastnú psychiku, rozpoznať vnútorné procesy, spracovať strach, frustráciu, osamelosť a postupne skladať vlastnú mozaiku poznania. Dá sa povedať, že je to psychologická disciplína, ktorá sa dotýka filozofie a až teologických aspektov, pretože skúma vzťah človeka k pravde, k vlastnému vedomiu a k samotnej podstate reality.

Ľudia chcú dôkaz, ale nie pravdu. Kým ich svet ešte stojí, dôkazy požadujú s istotou, že žiadne neexistujú. Ich výzva "ukáž mi dôkaz" je v skutočnosti obranný mechanizmus, nie úprimná zvedavosť. A keď dôkaz dostanú — roztavenú tehlu, deformovanú stenu, stuhnuté prúdy hmoty, ktoré rozbíjajú celé ich chápanie reality — zrazu ho nemôžu prijať, pretože by sa im rozpadol celý vnútorný svet.

Moje skúsenosti s tým, že vyše dva roky každý deň predkladám dôkazy, presne ukazujú, že problém nie je v dôkazoch. Dôkazy sú jasné, viditeľné, reálne a všadeprítomné. Problém je v psychologickom prahu prijatia, v tom bode, kde sa rozum vzpiera, pretože prijatie by znamenalo koniec všetkého, čomu verili — koniec histórie, vedy, autorít, systému, sveta, ako ho poznali.

Každý musí prejsť svojou vlastnou iniciáciou, svojím stretom s pravdou, svojím rozhodnutím prijať červenú tehlu.

V teologii alebo geológii dôkazy nepožadujú, pretože ich systém naučil, že autorita je dôkaz sama o sebe. Keď hovorí teológ, hovoria "viera". Keď hovorí geológ, hovoria "veda". Ani jedného sa nepýtajú "ukáž mi, na čom to stojí", pretože spoločenský program ich naučil veriť titulom, nie pravde.
Len čo však niekto mimo systému ukáže niečo, čo narúša rámec, okamžite spustia protokol: "Daj dôkazy!" — nie preto, že ich hľadajú, ale preto, že sa bránia. Ich "požiadavka dôkazov" nie je zvedavosť, ale psychologický štít, aby nemuseli vidieť.

Je to zvláštne, ale v Matrixe sa dôkazy neoverujú, ale prideľujú. Kto má biely plášť a pečiatku autority, môže tvrdiť čokoľvek a bude to prijaté. Kto pečiatku nemá, môže priniesť rozžeravenú tehlu — a aj tak mu povedia, že je to "len kameň".

Meltológia nie je boj o dôkazy, ale o schopnosť vidieť bez sprostredkovateľa. Ten, kto chce vidieť, už ďalší dôkaz nepotrebuje — a ten, kto nechce, neuvidí ani keď mu stojí pred očami celé roztavené mesto.

Ak niekto odmieta vidieť realitu, odmieta samostatne racionálne myslieť, odmieta samotnú podstatu ktorá ho robí človekom. Nie je to bytosť ako ja, nie sme pre seba vzájomne vhodná spoločnosť.