Farebné gradienty

Farebné gradienty sú jedným z najspoľahlivejších a vizuálne najvýraznejších dôkazov tepelného poškodenia materiálu. Ich výskyt je systematický, opakovateľný a v úplnom rozpore s teóriou prirodzeného zvetrávania alebo "náhodného" sfarbenia hornín.

Odhadovaná teplotná farebná škála (tehly a keramické materiály):

🔴Červená – cca 600–800 °C

(tradičná farba bežných vypálených tehál)

🟠Oranžová – cca 900 °C

(vyššia oxidácia, čiastočné zhutnenie)

🟡Žltá – cca 1000–1100 °C

(tehla začína strácať vnútornú štruktúru)

⚪️Biela – cca 1200–1300 °C

(blízko k začiatku kryštalizácii, kremenné fázy sa rozpúšťajú)

🟤Šedá – cca 1300–1400 °C

(odplynenie, zuhoľnatenie, začiatok kryštálového kolapsu)

🔵Modrá – cca 1400–1500 °C

(redukčná zóna, kyslík chýba, zmena chemického zloženia)

⚫️Čierna – 1500+ °C

(úplné prepálenie, zuhoľnatenie, kryštalizácia)

Materiál nebol len opracovaný, ale prešiel rôznymi zónami extrémneho žiarenia alebo tavenia. Nešlo o bežný požiar, ale o kataklizmatickú udalosť, ktorá generovala tepelné zóny s rozdielnou intenzitou – tzv. tepelná mapa objektov. Farebná premena nenastáva zvetraním ani vekom – ale len vysokoteplotnou reakciou v rámci materiálu (oxidácia, redukcia, dehydratácia minerálov atď.).

Geológia tieto farebné prechody ignoruje alebo ich pripisuje "oxidácii železa", "náhodnému sfarbeniu minerálov", "poveternostným vplyvom", čím zakrýva skutočné dôsledky extrémneho tepelného pôsobenia.

Farebný gradient je podpis ohňa. V meltológii je rovnako dôležitý ako textúra alebo deformácia tvaru – pretože vypovedá o teplote, čase expozície a smere postupu žiarenia.