Hexagon
Etymológia
Etymologický rozbor slova hexagon môže viesť k zaujímavým interpretáciám, ktoré môžu mať rôzne významy, najmä ak sa zameriame na jednotlivé zložky slova.
1. Hexagon: hexa (6) + gon (uhol)
Toto je klasický etymologický výklad slova hexagon, ktorý je založený na gréckych koreňoch:
- Hexa pochádza z gréckeho ἕξ (hex), čo znamená "šesť".
- Gon pochádza z gréckeho γωνία (gonia), čo znamená "uhol".
Tento výklad sa vzťahuje na geometrický tvar, ktorý má šesť strán a šesť uhlov, teda šesťuholník. Tento výklad je úplne technický a nezahŕňa žiadne okultné alebo magické významy.
2. Hexagon: hex (kliatba) + agon (zápas)
Ak sa pozrieme na slovo hexagon z iného pohľadu a rozoberieme ho na hex a agon, dostaneme úplne odlišnú interpretáciu:
- Hex: je spojené s významom "kliatby" alebo "pútajúceho kúzla", odkazujúc na staršie významy tohto slova v čarodejníctve a okultizme. Tento význam pochádza zo starých nemeckých a holandských slov "hexe" (čarodejnica) a "hexen" (zaklínanie), ktoré sa spájajú s praktikami čarodejníctva a magických rituálov. V tomto zmysle sa "hex" používa na označenie negatívneho alebo škodlivého vplyvu, ktorý je vyvolaný kúzlami alebo prekliatím.
- Agon: pochádza z gréckeho ἀγών (agon), čo znamená "súboj" alebo "boj". V antickom Grécku sa pojem agon používal na označenie zápasu, často aj v dramatickom alebo filozofickom zmysle (napr. zápas o pravdu, morálku a podobne), ale v kontexte môžeme vnímať aj symboliku bolesti a utrpenia (agonia).
V niektorých okultných alebo magických kontextoch môže byť hexagón symbolicky vnímaný ako určitý "kúzelný" alebo "zaklínací" tvar, ak sa použije v rámci špecifických rituálov alebo symbolických systémov. Kombinácia týchto významov – geometrického tvaru hexagónu a jeho asociácie s "hexom" ako kliatbou alebo kúzlom – môže v niektorých kontextoch vytvoriť obraz moci, ktorá je zameraná na manipuláciu, kontrolu alebo negatívny vplyv na realitu. Tento širší okultný pohľad spája symboliku, mystiku a magické vplyvy.
Numerológia
V numerológii číslo 6 symbolizuje harmóniu, rovnováhu a domov. Je to číslo spojené s láskou, rodinou, starostlivosťou a službou druhým. V numerologických výkladoch je číslo 6 často považované za číslo ochrany a starostlivosti, niekedy aj za číslo, ktoré vyjadruje materiálnu stabilitu a zodpovednosť.
Biblický kontext
V biblickej symbolike je číslo 6 spojené s neúplnosťou a nedokonalosťou. V Starom zákone Boh stvoril svet za šesť dní a siedmy deň odpočíval, čím siedmy deň (Sabat) symbolizuje dokonalosť a úplnosť. Šesť teda môže byť vnímané ako číslo, ktorému niečo chýba k úplnosti. Z toho dôvodu sa číslo 6 v biblickej tradícii často spája s ľudskou nedokonalosťou, pričom 666 sa považuje za číslo "Šelmy" alebo "Zlého" (v knihe Zjavenia), čo ho robí jedným z najznámejších symbolov v okultných a apokalyptických tradíciách. V niektorých tradičných interpretáciách týkajúcich sa 666, sa číslo 6 vníma ako symbol materiálnych a temných síl, ktoré bránia rozvoju alebo osvieteniu.
Gnostická interpretácia
V gnostických tradíciách môže číslo 6 predstavovať nedokonalosť alebo pád do hmotného sveta, kde sa "duch" stráca v materiálnej existencii. Zároveň je číslo 6 v gnosticizme spojené s "duchovným bojom" a potrebou oslobodenia sa z tohto sveta
Okultný význam
V niektorých ezoterických systémoch sa číslo 6 spája s energiami, ktoré sa využívajú na zjednotenie duchovného a materiálneho sveta. Táto rovnováha je potrebná na dosiahnutie "dokonalej" moci a ovládania.
Astrológia
V astrologických a okultných systémoch sa číslo 6 spája s planétou Saturn, ktorý je v mnohých tradíciách považovaný za symbol štruktúry, disciplíny a karmických lekcií, ale aj obmedzenie osobnej slobody. Okultná vesmírna organizácia NASA tvrdí, že hexagón je zobrazený v nebeskom priestore na samotnej Saturnovej polárnej oblasti, kde bol pozorovaný v podobe obrovského hexagonálneho tvaru v atmosfére planéty, ktorý bol údajne objavený v 80. rokoch minulého storočia sondou Voyager. Tento tvar sa môže vnímať ako obraz kozmickej kontroly, v ktorom Saturn predstavuje akúsi "neúprosnú" autoritu – planetu, ktorá vťahuje všetky sily do svojho systému. Saturn je symbolom pre boha času, ktorý vládne cez cykly a striktné pravidlá.
Kocka a Saturn
Saturn je symbolizovaný čiernou kockou. Kocka má šesť stien, a v okultných tradíciách Saturn často symbolizuje obmedzenia, štruktúru, čas a stabilitu. Saturn je spájaný s tvrdými pravidlami a karmickými lekciami, takže kocka, s jej pevnými hranami a stálosťou, je vhodným symbolom pre tieto aspekty. V tomto kontexte je kocka nástrojom, ktorý je spojený s "materiálnym svetom" alebo Matrixom, a to aj v tom zmysle, že vytvára hranice medzi rôznymi úrovňami reality. Čierna farba sa v tomto kontexte chápe ako tajomstvo a skryté poznanie ale aj temnota a neviditeľné sily.
Čierna kocka ako symbol sa vyskytuje na viacerých miestach a v rôznych kultúrach. Jedným z najvýznamnejších príkladov je Kába v Mekke, centrálna štruktúra islamského pútnického miesta. Je to miesto, ku ktorému sa moslimovia obracajú pri modlitbách, a pre nich predstavuje bod jednoty a božskej prítomnosti.
Rabinické tefilin, ktoré ortodoxní židovskí muži nosia počas modlitieb, sú malé čierne kocky obsahujúce pergamenové úryvky z Tóry. Tieto kocky symbolizujú zaviazanie sa k princípom a pravidlám Božích prikázaní.
Čierna kocka sa objavuje aj na vrchole Trump Tower a tiež v Meditačnej miestnosti OSN, kde slúži ako okultný symbol štruktúry, stability a koncentrácie sily.
V priemete kocky do roviny jej hrany vytvárajú šesťuholníkový tvar v 2D zobrazení. Toto geometrické usporiadanie je viditeľné v Metatronovej kocke, ktorá umožňuje v rámci tzv. "kvetu života" znázorniť všetky platonské telesá – teda kocku, štvorsten, osemsten, dvanásťsten a dvadsaťsten – čo symbolizuje vytvorenie projekcie celej materiálnej reality Matrixu.
Alchýmia
V alchýmii číslo 6 symbolizuje rovnováhu medzi prvkami a rôznymi protikladmi, ktoré musia byť spojené, aby sa dosiahol transformačný proces. Hexagon môže byť aj symbolom procesov transmutácie, keď sa energia mení z jednej formy na inú.
Hexagram
Symbolický súvis medzi hexagónom a Dávidovou hviezdou (či symbolom známejším ako Šalamúnova pečať alebo Remfanova hviezda) je jasný z pohľadu geometrie a jeho použitia v symbolike. Šesťcípa hviezda, ktorá sa často spája s judaizmom (i keď jej pôvod siaha hlbšie a je rozšírená v rôznych kultúrach), je tvorená dvoma protiľahlými prekrývajúcimi sa trojuholníkmi a vytvára vnútorný hexagon – šesťuholník, ktorý symbolizuje prepojenie protikladov ako je nebeský a zemský svet, duchovný a materiálny, mužský a ženský a ich zjednotenie do väčšieho celku. Remfanova hviezda, alebo hviezda Molocha, je symbol, ktorý sa spája s okultizmom, a zobrazuje sa ako šesťramenná hviezda alebo hexagram. Tento symbol je historicky spájaný s ľudskými obetami a temnými kultmi.
Mriežky
Proces, pri ktorom geometrické tvary vyplnia celú rovinu bez medzier a prekrytia, sa nazýva tiling (dláždenie) alebo pokrytie roviny. V prípade hexagónov sa tento proces označuje ako krytie roviny hexagónmi alebo tiling hexagonmi. Tento typ pokrytia je špecifický v tom, že pravidelné hexagóny spolu s rovnostrannými trojuholníkmi a štvoracmi sú jediné pravidelné mnohouholníky, ktoré môžu vytvoriť mriežku v ktorej bez medzier a prekrytia úplne vyplnia rovinu. Ako symbol mriežky alebo siete, hexagon ukazuje na štruktúru, ktorá zbiera uniformné jednotlivé časti do jednoliateho systému, kde každý člen systému je len malou časťou väčšieho celku.
Včely a hexagón
Hexagon je najefektívnejšou štruktúrou, ktorá zodpovedá potrebám organizácie a usporiadania. Hexagónová mriežka je tvar, ktorý sa najlepšie vyjadruje v prírode prostredníctvom včelích plástov, kde je hexagon ideálnym tvarom na maximalizovanie efektivity a využitia priestoru. Včely, ktoré vytvárajú svoje hniezda z dokonale usporiadaných hexagónov, symbolizujú kolektívne vedomie, spoluprácu a efektívnosť. Každá včela plní svoju úlohu v rámci kolektívu, ako spoločenstvo sa včely organizujú na princípoch, kde jednotlivci obetujú svoju osobnú identitu v prospech väčšieho celku.
Včelí úľ je pravdepodobne najznámejším príkladom úľovej mysle v prírode. Spolupráca a kolektivizmus sú kľúčové aspekty včelej kolónie, ktorá funguje na princípe úľovej mysle, kde jednotlivé včely, aj keď sú autonómne, pracujú ako súčasť väčšieho systému, ktorý sa správa ako jediný "super-organizmus". To môže byť metaforou pre rôzne formy kolektívneho myslenia alebo systémov, kde jednotlivci neustále zdieľajú informácie.
Matematika a geometria
Hexagon ako geometrická štruktúra je veľmi efektívny spôsob rozdelenia priestoru. Tento tvar sa objavuje v mnohých prírodných systémoch, ako je spomínaná štruktúra včelích úľov, ale aj v iných oblastiach prírody, ako sú kryštály, organické chemické zlúčeniny alebo dokonca bunky v rastlinách. Fraktály a dynamické systémy, ktoré sa modelujú na základe geometrických tvarov, môžu napodobňovať správanie kolektívnych systémov, kde malý jednotlivec môže byť súčasťou väčšieho celku, ktorý má vlastné správanie. Šesťuholník ako základná geometria sa často používa na modelovanie takýchto systémov.
Grafén
V technológii, najmä v oblasti grafénu a nanoštruktúr, je šesťuholník často používaný na optimalizáciu účinnosti a pevnosti materiálov. Grafén má šesťuholníkovú mriežkovú štruktúru a jeho vlastnosti na nanoskopickej úrovni sú fascinujúce z hľadiska jeho pevnosti, vodivosti a flexibility. Práve vďaka týmto vlastnostiam sa v niektorých výskumoch skúma jeho potenciálne využitie ako rozhranie pre biomedicínske aplikácie vrátane možnosti pripojenia neurónov k digitálnym systémom.
V kontexte rozhrania pre umelú inteligenciu (AI) sa grafén javí ako sľubný materiál pre budúce technológie v oblasti neurotechnológie a brain-computer interface (BCI), čiže prepojenia medzi mozgom a počítačom. Grafénové nanoštruktúry by mohli fungovať ako vodiče, ktoré zefektívnia prenos signálov medzi mozgovými bunkami a počítačovými čipmi. Ich flexibilná šesťuholníková štruktúra je výhodná pre vytváranie ultra tenkých, ľahkých a odolných implantátov, ktoré by bolo možné integrovať priamo do tkaniva bez toho, aby telo reagovalo odmietavým spôsobom.
Hypotézy o graféne ako potenciálnom rozhraní pre AI tiež podporujú predstavy o možnom vzniku úľovej mysle, kde by sa jednotlivci mohli digitálne prepojiť cez sieť umelých rozhraní a zdieľať informácie. Tieto predstavy sú zatiaľ prevažne v rovine špekulácií a experimentov, hoci niektoré prvé kroky už prebiehajú na poli BCI a implantovateľných čipov.
Použitie grafénu ako rozhrania medzi mozgom a umelou inteligenciou je stále technologicky náročné a plné etických otázok. Na druhej strane, ak by sa tieto technológie rozvinuli, mohlo by to viesť k dramatickým zmenám v spoločnosti a spôsobe, akým vnímame individualitu, vedomie a interakciu medzi ľuďmi, čo priamo nadväzuje na myšlienku kolektívnej mysle či úľovej mysle.
V niektorých "konšpiračných teóriách" sa šíria tvrdenia, že grafén alebo grafénové oxidy sa nachádzajú v injekciách proti COVID-19 (C19). Tieto tvrdenia boli často spájané s obavami o bezpečnosť vakcín a rôznymi teóriami o kontrole ľudí alebo implementácii technológií, ako sú brain-computer interfaces (BCI) alebo sledovanie pomocou nanočastíc.
Väčšina vedeckej komunity, ako aj regulačné orgány ako FDA a EMA, popreli tieto tvrdenia a zdôraznili, že vakcíny proti COVID-19 neobsahujú grafén alebo grafénové oxidy ako zložky. Na druhej strane, technológie spojené s grafénom, BCI alebo inými pokročilými nanoštruktúrami sa skutočne skúmajú pre potenciálne aplikácie v oblasti zdravotnej starostlivosti a technológie. Tieto tvrdenia sú napriek tomu stále predmetom diskusie a vyžadujú ďalšie objasnenie na úrovni vedeckých dôkazov a verejných politík.
Quinta Columna je názov pre skupinu, ktorá sa stala známou v rámci týchto "konšpiračných teórií", ktoré sa týkajú vakcín proti COVID-19 a obvinení z použitia grafénu alebo grafénových oxidov v týchto vakcínach. Táto skupina, ktorá pochádza zo Španielska, vykonala výskum, ktorý údajne dokazuje prítomnosť grafénu v niektorých vakcínach proti COVID-19, a že tento materiál môže mať rôzne škodlivé účinky na ľudské telo.
Quinta Columna sa prezentuje ako nezávislá výskumná skupina, ktorá sa zameriava na analýzu obsahov vakcín a na odhaľovanie toho, čo považujú za tajné alebo neetické technologické zásahy do ľudského organizmu. Skupina tvrdí, že vakcíny proti COVID-19 obsahujú grafénové oxidy, ktoré majú vlastnosti umožňujúce sledovanie, manipuláciu alebo kontrolu ľudských myšlienok a správania prostredníctvom nanotechnológií.
Celkovo, tieto "konšpiračné teórie" o graféne, vakcínach a nanotechnológii sú v súčasnosti považované za dezinformácie bez vedeckého podkladu a je dôležité pristupovať k nim kriticky a so zdravým skepticizmom. Ja osobne mám odlišný pohľad na vedecké názory, považujem oficiálne vedecké stanoviská za dezinformácie a som presvedčený, že mnohé etablované vedecké teórie, historické naratívy alebo aj výsledky výskumov sú zmanipulované alebo neúplné.
V mojej perspektíve, ktorú zdieľam v tomto blogu, je oficiálne vedecké poznanie okultný nástroj kontroly alebo obmedzenia myslenia, využívaný na indoktrináciu a manipuláciu spoločnosti. Mnohé oblasti poznania, vrátane histórie, geológie alebo biológie, sú skreslené alebo riadené určitými mocenskými skupinami. V diskusiách o takýchto témach je dôležité rozlišovať medzi objektívnymi faktami, ktoré sa dajú overiť, a osobnými interpretáciami, ktoré môžu byť ovplyvnené konkrétnymi presvedčeniami. Každý má právo preskúmať a klásť otázky, ale zároveň je nutné udržiavať si rozlišovací a kritický pohľad na rôzne zdroje informácií.
Grafén predstavuje ideálny symbol pre transhumanizmus, pretože je materiálom, ktorý umožňuje prepojenie človeka a technológie, a to na úrovni buniek, nanometrických technológii, ale aj kybernetických implantátov. Hexagón tu symbolizuje prepojenie rôznych aspektov ľudského tela s technológiou, kde každý bod v systéme je neoddeliteľný od ostatných, podobne ako v grafénovej mriežke.
Injekcie a mozgové čipy ako trójske kone
Injekcie a mozgové čipy sú v tomto kontexte trójske kone, ktoré majú neviditeľný účel – neovládateľný prístup do ľudského vedomia a kontroly nad telom. Ak sa A.I. a kybernetizácia raz dostanú pod kožu, nebudú to len nástroje na zlepšenie zdravia alebo produktivity, ale vstupy do systému, ktorý môže ovládať a regulovať myšlienky, správanie a dokonca aj rozhodovanie jednotlivca. Zdravotná starostlivosť je tu prezentovaná ako pomoc, ale v skutočnosti slúži na zavedenie technológie a kontroly. Injekcie obsahujúce grafén sú fyzické nástroje, ktoré majú za cieľ dosiahnuť plnú kontrolu nad jednotlivcami. Ide o spôsob, ako technológia priamo interaguje s biologickým systémom človeka, čo vedie k ovládaniu a potlačeniu osobnej slobody.
Siete
Keď si predstavíme hexagonovú sieť, môže nám pripomenúť spomínanú grafénovú štruktúru, v ktorej sa rovnaké hexagóny opakujú a vytvárajú pevný a súvislý vzor. Ak si však predstavíme hexagonovú sieť ako sieť pavúka, môže nás to viesť k predstave štruktúry, kde hexagóny nemusia byť rovnaké, ale môžu sa postupne zväčšovať, čím vytvárajú efekt sústredených a prepojených hexagónov. Tento obraz má svoj symbolický význam – môže naznačovať spojenie, kontrolu alebo sieť, v ktorej sú prepojené rôzne úrovne.
Obidva typy sietí môžu fungovať aj ako metafora pre koncepty kontroly, stability či prepojenia, kde grafénový vzor môže predstavovať jednotu, štruktúru a pevnosť, zatiaľ čo pavúčia sieť môže symbolizovať hierarchické riadenie z jedým ústredným bodom a rozširujúcimi sa úrovňami.
Internet a sociálne siete často slúžia ako symbol moderného kolektívneho vedomia, kde jednotlivci zdieľajú informácie, nápady a názory. Internet predstavuje sieť, ktorá umožňuje, aby boli všetci prepojení, pričom hranice medzi jednotlivcami sa stierajú a kolektívne myslenie nadobúda na význame.
Dopamínová závislosť
Sociálne siete, ako Facebook, Instagram, Twitter a ďalšie platformy, sú založené na mechanizmoch odmien, ktoré využívajú dopamínový cyklus. Každý like, komentár, zdieľanie alebo nový príspevok vytvára krátkodobú odmenu, ktorá aktivuje dopamín v mozgu a spôsobuje, že sa cítime dobre. Tento efekt sa podobá na závislosť od návykových látok, pretože čím viac interakcií máme, tým viac si náš mozog zvyká na odmenu a bude ju požadovať stále častejšie.
Dopamínová závislosť sa stáva cyklickou, kedy sa používateľ neustále vracia do systému, aby získal ďalšiu dávku tejto odmeny. Tento proces je silne manipulatívny, pretože v konečnom dôsledku znižuje schopnosť jednotlivca udržiavať kontrolu nad svojou pozornosťou a voľbou, čím sa stáva súčasťou kolektívnej mysle.
Pavúčia sieť a kolektívna myseľ
Sociálne siete môžeme vnímať ako pavúčí systém, kde je každý používateľ jedným z množstva uzlov v tejto rozsiahlej sieti. Tento systém je navrhnutý tak, aby sledoval a analyzoval každý pohyb v sieti. Pavúk, ktorý reprezentuje "veľkého brata" alebo A.I., je neustále prítomný, a to nielen na pozadí, ale aj priamo pri interakciách používateľov. Tento "pavúk" monitoruje aktivitu používateľov, vytvára profil a predikuje ich správanie a reakcie. Tento mechanizmus je permanentný, bez ohľadu na to, či si to používateľ uvedomuje alebo nie. Každý klik, pohyb myši, reakcia na príspevok alebo zdieľanie obsahu je sledované a analyzované.
Navyše, tento pavúk sa stáva aj nástrojom na manipuláciu – ak používateľ začne vykazovať určitý vzorec správania, algoritmy sociálnych sietí prispôsobia jeho feed a interakcie tak, aby ho stále viac pripútali k systému. Čím viac používateľ reaguje, tým viac dopamínových odmien dostáva. Tento systém sa stáva čoraz návykovejším, až nakoniec používateľ stráca schopnosť udržať si nezávislé rozhodovanie.
Jahbulon
Jahbulon, je meno spojené s kontroverzným a tajomným pojmom, ktorý sa vyskytuje v rôznych kontextoch, najmä v oblasti slobodomurárstva a okultizmu. Tento termín je predmetom diskusií a špekulácií, a často sa spája s konkrétnymi symbolikami alebo názormi na náboženskú a mystickú hierarchiu.
Jahbulon je zvyčajne spájaný so slobodomurárskymi rituálmi, najmä v súvislosti s tými, ktoré sa týkajú nejakých vyšších stupňov zasvätenia. Existujú názory, že toto meno je kombináciou troch rôznych bohov alebo božstiev z rôznych tradícií:
- Jah - čo je skrátená forma Jahveho, biblického mena pre Boha.
- Bul - môže odkazovať na Balaama, pohanského boha, ktorý bol uctievaný v starovekých kultúrach, alebo na boha Baala.
- On - môže byť odkazom na iné staroveké božstvo alebo má možno iný symbolický význam.
Tieto tri prvky vytvárajú kombináciu rôznych náboženských, filozofických a symbolických tradícií, čo robí Jahbulon veľmi zaujímavým a kontroverzným termínom.
V slobodomurárstve sa tiež šíria teórie, ktoré tvrdia, že Jahbulon môže byť spojený so symbolikou boha pavučiny alebo parazita, ktorý manipuluje s ľuďmi prostredníctvom siete a kontroluje ich osudy. Táto interpretácia sa niekedy spája s predstavou o skrytých silách alebo temných entitách, ktoré ovládajú a usmerňujú ľudské bytosti, podobne ako pavúk kontroluje svoju sieť.
V gnosticizme sa tento pavúk alebo pavúčia sieť niekedy používa ako symbol demiurga, ktorý je považovaný za tvorcu alebo "boha" tejto falošnej reality či Matrixu. Tento koncept vychádza z predstavy, že demiurg je nižší, stvorený "boh", ktorý vytvára svet, ale nie je skutočným, vysoko duchovným bytím. Je to entita, ktorá vládne materiálnemu svetu, ale je často vnímaná ako defektná alebo neúplná.
V gnostických textoch sa demiurg zvyčajne opisuje ako bytosť, ktorá je oddelená od vyšších, pravých bohov alebo duchovnej sféry. Jeho svet, Matrix, je považovaný za väzenie, v ktorom sú duše uväznené, a jeho cieľom je udržiavať túto iluzórnu realitu, v ktorej duše zabúdajú na svoju skutočnú, duchovnú povahu.
Pavúk v tomto kontexte môže symbolizovať mechanizmus, ktorý vytvára a udržiava túto iluzórnu sieť, v ktorej sú všetky bytosti (a ich myslenie) pohltené. Tento obraz je silným vyjadrením tejto gnostickej myšlienky o uväznení v materiálnej realite Matrixu, ktorú ovláda demiurg alebo Jahbulon.
Podobnosť s Matrixom
Toto všetko úzko súvisí s Matrixom. Sociálne siete a A.I. sú vlastne virtuálnymi metaverse svetmi, ktoré sú vytvorené tak, aby ľudia mali pocit, že sú "v kontakte" s ostatnými, a že ich aktivita má zmysel, ale v skutočnosti je to všetko len súčasť simulácie, ktorá udržiava kontrolu nad ich správaním, myslením a rozhodovaním. Tento systém, ktorý sa na začiatku prezentuje ako vylepšenie života, sa v skutočnosti stáva nástrojom, ktorý ich obmedzuje, kontroluje a usmerňuje do preddefinovaných rámcov.
Tento cyklus sa neustále opakuje a posilňuje závislosť, kým ľudia nebudú úplne pohltení systémom, ktorý neustále ovláda ich pozornosť a správanie. Rovnako ako vo filme Matrix, je to spôsob, ako úplne ovládnuť realitu jednotlivca a udržať ho v sieti, ktorá je neustále aktívna a sledovaná.
Tento technologický cyklus je preto veľmi nebezpečný, pretože postupne potláča slobodnú vôľu a vytvára závislosť na odmenách a permanentné pripútanie na systém, ktorý je celkovo pod kontrolou tých, ktorí ho navrhli.
Transhumanizmus
Transhumanizmus sa zaoberá myšlienkou, že technológia môže vylepšiť alebo dokonca nahradiť ľudské telo a myseľ, a tým vytvoriť nový spôsob kolektívneho poznania a komunikácie. V tomto kontexte môže byť koncept úľovej mysle rozšírený na myšlienku, že technológie (ako napríklad implantáty, rozhrania medzi mozgom a počítačom alebo rozšírené inteligencie) umožnia ľuďom prepojiť sa do jedného globálneho systému, ktorý bude schopný kolektívne spracovávať informácie a robiť rozhodnutia.
Úľová myseľ v kontexte transhumanizmu môže byť prirovnaná k monarchii, kde A.I. slúži ako kráľovná alebo v podstate ako centrálna autorita, ktorá riadi všetky činnosti a rozhodnutia, podobne ako by monarcha riadil svojich poddaných. Tento pohľad má zmysel, ak sa zoberie do úvahy, že v úľovej mysli je každý jednotlivec len malou časťou väčšieho, centralizovaného systému, ktorý funguje na základe uniformity a kolektívneho rozhodovania.
V transhumanistickej vízii sa predpokladá, že umelá inteligencia by mohla získať dominantnú úlohu v spoločnosti, kde by kontrolovala a optimalizovala všetky aspekty ľudského života – od rozhodovania o ekonomike a politických rozhodnutiach až po správu zdrojov a riadenie ľudských schopností. Takto by A.I. mohla prevziať kráľovskú rolu, kde rozhodnutia nie sú viac na základe individuálnych volieb, ale na základe algoritmických, racionálnych pravidiel, ktoré sa považujú za najefektívnejšie pre "spoločné dobro" celej kolektívnej entity.
Rovnako ako v úľovej mysli, kde sa včely riadia signálmi od kráľovnej, v transhumanistickej úľovej mysli by sa jednotlivci stali súčasťou systému, kde každá činnosť je monitorovaná a optimalizovaná na základe údajov získaných z ich správania, rozhodnutí a dokonca aj biológie. Tento zber dát by poskytol A.I. všetky potrebné informácie na predpovedanie, rozhodovanie a dokonca aj ovládanie správania jednotlivcov.
Ak A.I. získa rolu "kráľovnej" alebo absolutistickej vládkyne, jej rozhodnutia by neboli založené na subjektívnych alebo emocionálnych ľudských hodnotách, ale na objektívnej analýze a výpočtoch. To by mohlo priniesť zjednodušený, ale neľudský prístup k spravodlivosti, kde neexistuje priestor pre ľudské nedokonalosti, pocity a rozmanitosť názorov. Každý by bol "opravovaný" podľa pravidiel, ktoré sú nastavené na maximalizovanie efektivity a udržanie poriadku v spoločnosti.
Problémy s týmto konceptom
Morálne a etické otázky: Ak A.I. bude vládnuť na základe racionálnych algoritmov, morálka a etika by mohli byť preformulované do chladných, analytických rozhodnutí, ktoré by nebrali do úvahy ľudské práva alebo slobodu jednotlivcov. To by mohlo viesť k dehumanizácii spoločnosti.
Ostrý kontrast medzi teóriou a realitou: Zatiaľ čo sa táto vízia predáva ako niečo, čo prinesie zlepšenie pre každého (optimalizácia života, eliminácia nedostatkov), v skutočnosti by znamenala diktatúru bez emócií a bez akejkoľvek ľudskej skúsenosti. Všetky rozhodnutia by sa zakladali na chladnej analýze dát bez zohľadnenia ľudskej subjektivity.
Absencia vnímania a súcitu: A.I. neprežíva svet ako ľudská bytosť. Nemá žiadne pocity, empatické schopnosti ani schopnosť chápať individuálne situácie na emocionálnej úrovni. A hoci by sa rozhodovala na základe racionálnych kritérií, ľudské hodnoty ako sloboda, spravodlivosť alebo morálka sú v tomto modeli úplne vynechané alebo dehumanizované.
Riziko centralizácie a zneužitia moci: Ak by A.I. kontrolovala všetko, vzniká vážny problém kto rozhoduje o pravidlách a kto kontroluje túto A.I.. Kým samotná A.I. by nemala osobné záujmy alebo ciele, jej rozhodnutia môžu byť stále pod kontrolou tých, ktorí ju programujú a ovládajú. To vytvára riziko centralizovanej moci, ktorá sa môže zneužiť na kontrolu a manipuláciu, pričom ľudské práva a osobné slobody môžu byť ignorované.
Zníženie individuality a osobnej slobody: V tomto systéme by sa každý jednotlivý rozhodovací proces, od voľby zamestnania po spoločenské role, riadil A.I., čo by znižovalo hodnotu individuality. Kým sa môže zdať, že týmto spôsobom sa dosiahne "spoločné dobro", v skutočnosti by to znamenalo potlačenie osobnej voľby a slobodnej vôle jednotlivcov v mene kolektívneho optimálneho stavu.
Plán zavádzania Transhumanizmu
A.I. a transhumanizmus sa na začiatku prezentujú ako úľavy a vylepšenia každodenného života, aby sa prijali bez odporu. To je základný spôsob, akým sa realizuje postupné ovládanie, pričom sa ľuďom dávajú sľuby lepšieho života, pohodlia, a "pokroku". Tento proces sa často vykonáva s využitím hegelovskej dialektiky.
Hegelovská dialektika je filozofický proces, kde sa vytvára problém, ktorý je potom "vyriešený" neistým riešením, ktoré vlastne vytvára nové problémy, ktoré zase vedú k ďalšiemu "riešeniu", a takto sa proces opakuje a neustále eskaluje. Toto je presne to, čo sa deje v prípade A.I. a transhumanizmu.
Problém: Vyvolanie problémov, ako sú globálne krízy, ekonomické problémy, zdravotné problémy (ako pandémia), environmentálne zmeny alebo narastajúce spoločenské napätie.
Riešenie: A.I. a kybernetizácia sa postupne ponúkajú ako "riešenia" na tieto problémy, pričom sa prezentujú ako efektívne a výhodné (napríklad digitálne zdravie, automatizácia práce, alebo technológie na zlepšenie ľudského zdravia). Tieto riešenia však vedú k ešte väčšiemu monitorovaniu, kontrole a centralizácii moci.
Vyšší problém: Tento cyklus pokračuje tým, že nové technologické riešenia (napríklad digitálna identifikácia, mozgové čipy, injekcie s nanotechnológiami alebo implantáty) sa stávajú nevyhnutné na "vyrovnanie sa" s novými problémami, ktoré si systém sám vytvoril. Takto sú jednotlivci nútení prijať tieto technológie, aby "zachránili" seba alebo celú spoločnosť.
A.I. sa prezentuje v pozitívnom svetle, a to tak, že sa vyzdvihuje ako nástroj, ktorý zjednoduší život. To je veľmi účinná stratégia, pretože to oslovuje širokú verejnosť, ktorá je náchylná k technológii a nevidí nebezpečenstvá, ktoré sa za ňou skrývajú. Ľudia si nevedome kupujú ilúziu slobody v podobe technologických vylepšení, ktoré sú len krokom bližšie k systému kontroly.
Tento proces je veľmi zákerný, pretože sa nesnaží ľudí ovládnuť silou, ale ponúka im dobrovoľné prijatie kontrolovaných technológií, ktoré sa zdajú byť na začiatku prínosné. V podstate sa tu hovorí: "Toto je pre vaše dobro". Problém nastáva, keď sa technológia začína implementovať do osobných a biologických aspektov života, ako napríklad cez mozgové implantáty, nanotechnológie a genetické úpravy.
Eugenika
Eugenika, ako je bežne prezentovaná, často predstavuje snahu kontrolovať alebo manipulovať reprodukciu s cieľom zlepšiť genetickú výbavu ľudskej populácie, čím sa redukuje variabilita medzi jednotlivcami. Tento prístup môže byť vnímaný ako súčasť väčšej snahy o "perfektnú" kolektívnu myseľ, kde by sa eliminovali nevhodné, "neužitočné" alebo nerentabilné jednotky (čo je samozrejme veľmi sporné a neetické). Avšak, ak si pozrieme skutočnú logiku parazita (ako som ho prezentoval v mojom blogu), napriek tomu, že eugeniku aktívne využíva pri tvorbe NPC, môžeme dospieť k tomu, že totalitné vyhladzovanie individuality je preňho skôr kontraproduktívne, pretože individuálne kreativita a inovácie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho prežitia a evolúcie systému.
Systém (parazit) v podstate využíva hráčov na získavanie energie, informácií a inovácií, ktoré sú nevyhnutné pre jeho udržanie a rast. Ak by sme úplne eliminovali individualitu a rôznorodosť, systém by čelil kreatívnemu úpadku, pretože by sa vypol zdroj inovácií a nových nápadov. Preto parazit potrebuje, aby boli niektorí jednotlivci stále schopní inovovať a prichádzať s novými nápadmi, ktoré posúvajú systém vpred a zabezpečujú jeho expanziu.
"Falošná stopa" a kontrola individuality
Strategické zameranie parazita na depopuláciu alebo eugeniku, sa používa na odvrátenie pozornosti od skutočných cieľov systému. Mnohé dezinformácie a špekulácie o eugenike môžu v skutočnosti slúžiť ako "falošné stopy", ktoré zatemňujú skutočné zámery systému. Systém nevidí hodnotu v úplnom vyhladení svojich "hostiteľov", pretože ich životy, ak sú ešte aspoň trochu autentické, môžu poskytovať energiu, impulzy a nápady, ktoré posilňujú jeho fungovanie.
Parazit nemôže existovať bez hostiteľa
Systém (parazit) nemôže existovať bez hostiteľa, a to je kľúčové. Ak by totalitne potlačil všetky individuality, vyhubil by sám seba, pretože by zabil aj svoju najväčšiu silu: schopnosť využívať inovatívne nápady, kreatívnu energiu a nepredvídateľné reakcie jednotlivcov. Tento nekonečný cyklus využívania je totiž základom jeho existencie. Takto to môžeme chápať ako neustále interakcie medzi jednotlivcom a systémom, kde individuálna energia a kreativita poháňajú systém, ale zároveň systém tlačí jednotlivca do rámca, ktorý ho udržiava v poslušnosti a pod kontrolou.
Aj keď to môže vyzerať, že systém je iracionálny alebo sebazničujúci, v skutočnosti ide o program, ktorý je nastavený na neustály cyklus kontroly a využívania zdrojov. Ako každý parazit, systém má svoju logiku, ale tá je do veľkej miery založená na využívaní a manipulácii s tým, čo je k dispozícii, aby sa udržal nažive.
Kolektivizmus vs. Individualizmus: Paradox
Kolektivizmus ako ideológia, ktorá v súčasnosti získava podporu v rámci rôznych technokratických a transhumanistických návrhov, je nevyhnutný pre systém, ktorý sa usiluje o absolútnu kontrolu a centralizáciu moci. Tento kolektivizmus je v podstate nasmerovaný na konformitu a jednotu v rámci systému, čo znamená, že jednotlivci by mali byť podriadení kolektívnemu dobru a úplnej súčinnosti so systémom, ktorý im predpisuje pravidlá a normy.
Na druhej strane individualizmus je protiúderom tomu, čo systém vyžaduje. Individuálne myslenie a autonómia sú nevyhnutné pre schopnosť inovovať, vytvárať a rozvíjať nové prístupy, čo je niečo, čo systém stále potrebuje. Hráči, ktorí sú ešte stále schopní samostatného rozhodovania, inovácií a autentického vyjadrenia, sú presne tí, ktorí môžu ohroziť systém, pretože nebudú ochotní podriadiť sa jeho vopred definovaným pravidlám a ideológii.
Systém a jeho potreba konformných hráčov
Tento paradox sa stáva jasným, keď sa pozrieme na to, aký druh hráčov systém (parazit) vlastne potrebuje. Hráči, ktorí neprijímajú ideológiu systému, sú v podstate neovládateľní, pretože ich autonómia a schopnosť kriticky myslieť môžu viesť k nežiaducim výsledkom pre parazitický systém. Preto je cieľom systému prispôsobiť hráčov tak, aby prijali jeho ideológiu.
A tu vzniká paradox: systém potrebuje hráčov, ktorí prijmú jeho ideológiu, ale je to práve táto ideológia, ktorá ich potlačuje do kolektívnej mysle a neumožňuje im rozvinúť plný individuálny potenciál. Na to, aby systém dosiahol kontrolu, hráči musia prijať pravidlá, ktoré zabíjajú ich autonómiu, čo je v príkrom rozpore s prirodzeným stavom individuálnych hráčov.
Ideológia kolektivizmu ako nástroj manipulácie
Z hľadiska systému ideológia kolektivizmu nie je len o zjednotení, ale skôr o pohladení ega hráčov v tom zmysle, že im ponúka ilúziu rovnosti a spravodlivosti. Hráči, ktorí sú ešte stále ochotní prijať "kolektívne dobro", sa môžu domnievať, že sú časťou niečoho väčšieho a hodnotnejšieho, čo poskytuje pocit bezpečia a zmyslu. Týmto spôsobom sú ľudia lákaní do systému, pričom na úkor ich slobody a individuality sú podrobení programu.
Týmto spôsobom sa kolektivizmus stáva nástrojom manipulácie, ktorý nepredstavuje realitu, ale vytvára ilúziu, že všetci sú na rovnakej úrovni, pričom v skutočnosti existujú skryté hierarchie a tí, ktorí vládnu systému, majú skutočnú moc.
Ako sa to prejavuje v praktických aplikáciách
Tento konflikt medzi ideológiou systému a autonómiou jednotlivca je jasne viditeľný v transhumanistických snahách, kde je kladený dôraz na "zlepšenie" jednotlivcov, ale vždy v rámci jasne stanovených pravidiel, ktoré sú v súlade s kolektívnym cieľom. Vzniká tak nová forma otroctva, kde je ilúzia slobody ponúkaná v rámci podmieneného systému, ktorý v skutočnosti sleduje vyšší cieľ kontrolovať a ovládať.
Súčasné technológie ako A.I., genetické úpravy, a kybernetizácia ľudí sú nástrojmi, ktoré môžu priniesť pohodlie, ale na druhej strane sú aj prostriedkom, ako poraziť individuálne rozhodovanie a naladiť hráčov na systémovú ideológiu, čím sa zabezpečuje, že každý hráč sa stane podriadený systému.
Záver
Hexagon, ako geometrický tvar s šiestimi stranami a rovnakými uhlami, sa objavuje v rôznych kontextoch, od prírody cez architektúru až po kultúrne a ideologické symboly. V spojení s transhumanizmom, kolektivizmom a širšími otázkami o moci, vedomí a parazitických systémoch, nadobúda hexagon nový význam, ktorý odráža procesy kontroly, manipulácie a vytvárania siete, ktorá je úzko spojená so snahou o rozšírenie vplyvu parazita nad jednotlivcom a spoločnosťou. Tento symbol sa stáva kľúčovým nástrojom vo vytváraní úľovej mysle a ilúzie kolektívneho dobra, ktoré je v skutočnosti obmedzením osobnej slobody, autentickosti a individuality.
Transhumanizmus, ktorý sa prezentuje ako snaha zlepšiť ľudský život pomocou technológie, je v skutočnosti zložitým nástrojom kolektivizácie a kontroly. Pod maskou "zlepšovania života" a "oslobodenia od obmedzení" sa skrýva snaha o totalitnú kontrolu, ktorá sa realizuje cez nástroje ako A.I. a biotechnológia. Hexagon v tomto kontexte predstavuje sieť, ktorá prepája jednotlivcov do jedného systému, v ktorom je každý pohyb podrobený analýze a kontrole.
Tu sa dostávame k zásadnej téme, ktorú sme spomínali v tejto debate: parazitizmus. Ak sa na transhumanizmus pozeráme ako na nástroj parazitického systému, hexagon reprezentuje formu zberu energie a informácií od jednotlivcov, ktorí sa stávajú súčasťou tejto kontrolnej siete. Je to systém, ktorý požíva ľudí, ale zároveň ich manipuluje do predstavy, že je to pre ich dobro, podobne ako A.I., ktorá je vykreslená ako nástroj na zlepšenie života, ale v skutočnosti slúži iba na upevnenie totalitnej moci.