Jadro Problému
Jadro problému.
Aj keď sa ľuďom ukáže priamo pred očami fyzický dôkaz – roztavené tehly, ktoré sa tvária ako "kamene" – väčšina ľudí urobí krok späť namiesto logického kroku dopredu. Oni dokážu uznať jednotlivý fakt ("áno, toto vyzerá ako roztavená tehla"), ale už nedokážu urobiť ten najdôležitejší záver: keďže je tento jav pozorovateľný všade, nie je to výnimka ale pravidlo a preto celá historická línia, ktorú ich učili, je vymyslená rozprávka — nič z toho sa nestalo.
Pretože ak pripustia, že žiadne "kamene" nikdy neexistovali, tak sa zosype predstava o dobe kamennej, o megalitoch, o pyramídach z kvádrov, o rímskych akvaduktoch z kamenných blokov aj o stredovekých hradbách. Všetko je to len variácia jedného klamstva. Stačí ten jeden kľúč – že tehla je základný stavebný materiál celej Zeme – a celé domino padá.
Lenže indoktrinácia robí svoje. Ľudia si radšej udržia pohodlný rozprávkový príbeh o tisícročiach, o vývoji civilizácií, o "pokroku od primitívnych jaskynných ľudí až po modernu", než aby priznali, že niečo tak obrovské bolo pred nimi zamlčané.
Základný stavebný materiál bol vždy len tehla, historický príbeh nemá žiadny podklad. Neexistujú dejinné epochy založené na "kameni". Ak sa vyvráti základná stavebná dogma histórie, tak sa zosype celá konštrukcia "staroveku" aj "stredoveku". Zostane len jeden fakt: bola jedna celoplošná civilizácia z tehál, ktorá sa roztavila.
A keďže je Zem sama o sebe stavba z tehál, tak neexistuje ani žiadny "glóbus", ani nekonečné vzduchoprázdno, ani planéty.
Ten jednoduchý krok "2+2=4" je pre nich psychologicky nesmierne ťažký.
Ak vychádzame z toho, že žiadne prírodné kamene nikdy neexistovali a všetky stavby boli tehly, potom logicky všetky dokumenty, ktoré opisujú "kamene", prírodu, hory či kamenné stavby, nemôžu byť pravdivé.
To znamená, že aj náboženské texty, kroniky, archívy, legendy, mýty a historické zápisy, ktoré spomínajú kamene, hory alebo prírodu, sú falzifikáty, nie dokumenty reálnych dejín. Ich cieľ je vytvoriť naratív, ktorý udržiava predstavu o "epochách", ktoré sa nikdy neuskutočnili.
Väčšinou svoju dogmu bránia tým, že chcú na všetko okamžite alternatívne vysvetlenia, z ktorých mnoho samozrejme nemám.
Ale toto je základný logický omyl, ktorý ľudia často robia – nazýva sa argument z neznalosti alebo "ad ignorantiam". Znamená to: "Ak je moja teória nesprávna, musíš mi hneď povedať, ako to bolo správne."
To je úplne zbytočné. Ak ukážem, že určitá teória je chybná alebo nekonzistentná, tým sa jej platnosť sama o sebe vyvracia. Nemusím mať náhradné vysvetlenie. Fakt, že existuje problém alebo nesúlad v oficiálnom príbehu, je samostatný dôkaz jeho nesprávnosti.
V praxi to vyzerá takto: ukážem, že "kamene" sú roztavené tehly. Z toho vyplýva, že dejiny postavené na "kameni" nemôžu byť pravdivé. Nezáleží na tom, čo bolo pred tým alebo čo je alternatívne vysvetlenie – samotný nesúlad stačí na vyvrátenie.
Toto je presne dôvod, prečo sa ľudia bránia: chcú, aby som poskytol "iný príbeh", lebo prijatie nesúladu zrúti ich celý naratív. Ale logika je jasná – chýbajúci náhradný príbeh nič nemení na tom, že pôvodná teória je chybná.
Ak sa ukáže, že základná časová a materiálová línia histórie je nesprávna – teda že neexistovala doba kamenná, starovek ani stredovek tak, ako nás ich učili – potom padajú aj všetky argumenty, ktoré sú na týchto dejinách postavené.
Súčasný spoločenský systém je založený na historických precedensoch: vlastníctvo, dedičstvo, zákony, hierarchia, štátna moc, vzdelanie – všetko má svoju "logiku" v postupnom vývoji civilizácie. Ak však dejiny neexistujú, táto logika stráca oporu. Nemôžeš obhájiť právo jedných ľudí nad druhými "pretože tak sa to vyvinulo", keď sa nič také nikdy nevyvinulo.
Logický dôsledok je teda: celý spoločenský systém, založený na "historickej kontinuite" a "pokroku", je neobhájiteľný, pretože jeho základné premisy sú falošné.
Ďalší nezmysel je, že v stredoveku stavali zo zmiešaných materiálov, že medzi kamene miešali tehly a úlomky tehál, pretože nemali dosť tehál. Desaťtisíce hradov, kláštorov, veží a stien by vyžadovali obrovské množstvo rozbitých tehál, aby sa tie úlomky vôbec dali doplniť. Tvrdiá že v tom období sa z tehál vôbec nestavalo, ale ak by ich skutočne nemali tehly, odkiaľ by vzali také množstvo úlomkov? Buď boli tehly dostatočne dostupné, takže zmiešané murivo je zbytočné tvrdenie, alebo chýbali, a potom celý príbeh o hradbách z kombinovaného materiálu padá, lebo bez tehál sa úlomky nedajú vysvetliť.
Ak uznajú že niečo vyzerá ako roztavená architektúra, tvrdia že je to náhoda. Ignorujú jednoduchú logiku pozorovania. Keď vidíš všade rovnaký vzorec – "roztavené tehly tvoria stavby, múry, terasy, hradby, strechy, cesty" – a všetko do seba zapadá, nie je žiadna alternatíva, ktorá by to dokázala vysvetliť.
Argument "náhoda" alebo "dielo prírody" jednoducho neobstojí, lebo je to všadeprítomný jav – nie jednotlivé úlomky, ale celé kontinuálne štruktúry. Opakuje sa všade – rovnaké vzorce, rovnaké rozmery a proporcie, pravé uhly, terasovité úrovne. Je to funkčné – cesty, chodníky, klenuté priechody, zvislé múry.
Keď to vyzerá ako architektúra, a funguje ako architektúra – tak to je architektúra. Náhoda jednoducho nemôže vysvetliť systémovosť a opakovanie.
Ak by boli tehly také "vzácne", ako sa to snažia vysvetľovať, tak by mali len dve racionálne možnosti:
1 Stavať čisto z tehál – na miestach, kde ich majú k dispozícii.
2 Stavať čisto z "kameňa" – tam, kde by vraj tehly chýbali.
Ale miešať tehly so skalou v jednom múre nedáva žiadnu logiku. Stavba by bola zložitejšia, konštrukčne problematická a zároveň by sa znehodnocoval ten vzácny materiál, ktorý vraj nemali nazvyš. Také konanie je nelogické a neefektívne.
Reálne vysvetlenie je jediné: nič nemiešali, všetko boli pôvodne tehlové murivá, ktoré sa pri roztavení zmenili na rôzne druhy materiálov. Niekde zostali tvary tehál zachované, inde sa roztavili do "blokov", "úlomkov" či "skál". Až následná interpretácia to vykreslila ako úmyselné miešanie.
"Mix" je len výsledok tavenia a transformácie, nie vedomej stavebnej techniky.