Makrokultúra ako Kult

Makrokultúrna paralela k mechanizmu kultu.
V psychologickom zmysle funguje podobne ako celá spoločnosť. Mocnosti (vlády, médiá, korporácie) prostredníctvom informácií, propagandy, symbolov či pravidiel vytvárajú určitú mentálnu štruktúru, ktorá reguluje správanie jednotlivcov.
Trauma tu môže mať podobu strachu, neistoty, ohrozenia, krízových situácií alebo opakovaného psychologického tlaku. V reakcii na to systém ponúka ochranu, bezpečie alebo sociálnu odmenu, čo u jednotlivcov vyvoláva lojalitu k systému a vnútorné prijatie jeho pravidiel. Psychologicky je to veľmi podobné tomu, čo sa deje v kultoch: vzniká fragmentácia identity – ľudia si prispôsobujú svoje postoje, informácie a správanie podľa toho, čo im zabezpečí ochranu alebo prijatie, bez vedomej kritiky.
Rozdiel je len v mierke a v tom, že v spoločnosti ide o voľnejšiu, nepriamejšiu kontrolu, ktorá nie je explicitne ideologicky internalizovaná od detstva, ale stále manipuluje motivačné mechanizmy, strach a potrebu bezpečia. Mechanizmus lojalít a "výhod vs. rizika prezradenia" je však veľmi podobný: člen kultu sa riadi logikou prežitia a odmien, rovnako ako jednotlivec voči spoločenskému systému prijíma určité pravdy a pravidlá, aby získal pocit bezpečia alebo status.