Manipulácia ľudskej populácie

Ideologická úroveň ovládania je najjemnejšia, ale zároveň najhlbšia forma kontroly. Pracuje na úrovni myslenia, presvedčení a samotnej predstavy o realite. Jej cieľom nie je len presvedčiť jednotlivca o určitých myšlienkach, ale vytvoriť v jeho mysli uzavretý rámec, v ktorom bude žiť a konať bez toho, aby si uvedomoval, že tento rámec nie je skutočný svet, ale umelo vytvorený mentálny konštrukt. Základným nástrojom je ideológia ako systém presvedčení, ktorý sa prezentuje ako objektívna pravda.
Najstaršou formou ideologickej kontroly sú náboženstvá, ktoré zaviedli pojem "vyššej autority", ktorej sa človek podriaďuje. Táto autorita je nedotknuteľná, neviditeľná a vymedzuje správne a nesprávne, čím zároveň vytvára v človeku vinu, strach a potrebu spásy. Úloha náboženstiev je doplnená pseudovedou, ktorá sa neprezentuje ako náboženstvo, ale ako neutrálny nástroj poznania, čím je ešte zradnejšia. V skutočnosti však ide o nový jazyk moci, ktorý používa matematiku, štatistiky, a konsenzuálne teórie ako neprelomiteľné dogmy. Veda prestala pochybovať a zmenila sa na dogmatické teórie. A tieto vopred definované odpovede sa menia na zákazy, nariadenia a sociálne normy.
Kľúčovou zbraňou tejto úrovne je evolucionizmus, ktorý odstránil vedomie, účel a pôvod zo života. Nahradil ich náhodou, slepou adaptáciou a genetickou mechanikou. Človek sa stal strojom, bez duše a bez smerovania. Zároveň bol napojený na lineárny čas – minulosť ako "pravek", budúcnosť ako "pokrok". Paralelne sa tento program šíri aj vo svojej takzvanej spirituálnej verzii – karmickej, reinkarnačnej predstave, ktorá človeka uväzní do cyklu viny a "učenia sa lekcií", čím sa z obete stáva vinník. Nezáleží na tom, či veríš v evolúciu alebo karmu, v oboch prípadoch si produktom systému a musíš sa "zlepšiť" podľa jeho pravidiel.
Ideológia tiež vytvára falošné binárne opozície – veda verzus viera, východ verzus západ, kapitalizmus verzus socializmus, veriaci verzus ateista – a núti človeka vybrať si jednu zo strán, čím mu zabraňuje opustiť samotnú štruktúru. Takto sa zachováva rámec bez ohľadu na to, kto v ňom akú rolu hrá. Každý je len figúrka v jednom a tom istom poli.
Dôležitým princípom tejto kontroly je aj fragmentácia. Realita sa rozseká na tisíce špecializácií – fyzika, chémia, biológia, história, psychológia – a každý sa špecializuje len na svoj výrez, pričom nikto nevidí celok. Človek prestane byť schopný syntézy a je odkázaný na "odborníkov", ktorým verí. Tento princíp sa preniesol aj do jazyka. Jazyk bol rozbitý na technické termíny, ktoré síce znejú odborne, ale v skutočnosti vytvárajú vzdialenosť od reality. Takto sa z človeka stáva objekt na sledovanie a manipuláciu.
Ideologická kontrola sa nedá rozpoznať zvonka. Prebieha vo vnútri, v slovách, ktoré používame, v otázkach, ktoré si kladieme, v obrazoch, ktoré považujeme za pravdivé. A preto je najnebezpečnejšia – človek verí, že myslí slobodne, no celý jeho spôsob myslenia mu bol vopred vnútený. Útek z tohto väzenia nezačína bojom, ale úplným spochybnením samotnej "kamennej" podlahy, po ktorej si si myslel, že kráčaš.

Spoločenská úroveň ovládania funguje na báze premyslenej hierarchie, ktorá je skrytá za zdanlivo bežnými spoločenskými štruktúrami. Na povrchu to vyzerá ako prirodzené rozvrstvenie spoločnosti na základe schopností, talentu, vzdelania alebo snahy. V skutočnosti však ide o kastový systém, v ktorom má rozhodujúcu úlohu príslušnosť k invertovanej elite. Táto invertovaná elita funguje ako skrytá kasta – ide o jedincov, ktorých pohlavná identita bola zámerne prevrátená a geneticky/biochemicky modifikovaná tak, aby neboli v súlade so svojou prirodzenosťou, čím vzniká kontrola reprodukcie a hlavne vnútorná lož. Táto lož sa prenáša do ich správania a sociálnych rolí, ktoré potom ovplyvňujú celé vrstvy populácie.
Táto vrstva invertov je umiestnená do všetkých rozhodujúcich oblastí: politiky, médií, školstva, vedy, medicíny, ale aj kultúry, zábavy a "umenia". Fungujú ako zástupcovia systému, ktorých hlavnou úlohou je udržiavať lož – nielen o sebe, ale aj o povahe reality. Vzdelávací systém je navrhnutý tak, aby človeka od detstva programoval do slepej poslušnosti autoritám, ktoré sú práve touto invertovanou vrstvou reprezentované. Učiteľ, lekár, vedec či novinár sú "experti", ktorým sa verí, no ich úlohou je šíriť schválený výklad sveta a diskreditovať všetko, čo ho narúša.
Inverti medzi sebou vytvárajú uzavretý kruh, v ktorom sa navzájom podporujú, vymenúvajú do pozícií, kryjú si chrbát a selektívne umožňujú prístup k moci. Vďaka svojej vnútornej rozpoltenosti sú ideálnymi agentmi ovládania – nemôžu vystúpiť z hry, pretože ich celá identita je postavená na lži, ktorú musia udržiavať. Kto by lož spochybnil, ohrozil by celú štruktúru, a preto je voči nemu použitý represívny aparát: od zosmiešňovania, cez cenzúru, až po kriminalizáciu a elimináciu. Zároveň systém invertov dáva ilúziu voľby a slobody – sú v ňom mužskí aj ženskí zástupcovia, konzervatívci aj liberáli, umelci aj vedci – no všetci sú z rovnakého jadra a šíria tú istú podprahovú agendu.
Fungovanie tejto úrovne spočíva v tom, že populácia nevidí, že je riadená neviditeľnou kastou, ktorá hrá iba roly, ktoré sú im pridelené. Bežný človek si neuvedomuje, že rozhodnutia nie sú výsledkom "demokratickej voľby" či odbornosti, ale dôsledkom koordinovaného dosadzovania lojálnych jedincov, ktorí budú vždy slúžiť systému. Ovládanie je preto takmer neviditeľné, ale mimoriadne účinné – človek cíti tlak, prispôsobuje sa, ale nevie pomenovať zdroj manipulácie. A keď sa niekto predsa len začne prebúdzať, je vystavený výsmechu, izolácii alebo diskreditácii – presne podľa scenára spoločenskej kontroly invertovanou elitou.