Nedýchame kyslík

Ľudské telo funguje na základe zložitých bioelektrických procesov, kde kyslík zo vzduchu nezohráva úlohu primárneho zdroja energie, ako sa bežne predpokladá. Kyslík v našom tele neslúži na výrobu energie priamo, ale ako nositeľ elektrických nábojov, ktoré sú nevyhnutné pre metabolizmus a fungovanie buniek. Tieto náboje sú prenášané na hemoglobín v červených krvinkách, ktorý následne transportuje tieto náboje do tkanív, kde sa využívajú pre bunkové procesy.

Prenos kyslíka a plyny v tele

Proces, ktorým kyslík prechádza zo vzduchu do krvi, nie je jednoduchý, ako to predpokladá tradičná teória difúzie. Alveolárne membrány a kapiláry v pľúcach nefungujú len na princípe pasívnej difúzie plynov na základe ich koncentrácie, ako sa často tvrdí. Kyslík sa neabsorbuje do krvi len na základe rozdielu koncentrácie, ale jeho prienik je selektívny a závisí od elektrických nábojov, ktoré kyslík nesie. Tento náboj sa následne prenáša na hemoglobín v červených krvinkách, ktorý je elektrostaticky nabitý a prenáša tento náboj do tkanív.

Selektívny prienik plynov cez membrány

Tradičná teória hovorí, že plyny ako kyslík a oxidu uhličitý prechádzajú cez alveolárne membrány na základe rozdielu koncentrácie, avšak toto vysvetlenie má niekoľko nedostatkov:

• Veľkosť molekúl: Kyslík je menší než niektoré plyny, ako je dusík, ktorý tvorí 78 % vzduchu. Napriek tomu, že sú tieto molekuly podobnej veľkosti, dusík neprechádza do krvi, zatiaľ čo kyslík áno. To naznačuje, že prienik plynov nie je len otázkou veľkosti molekúl.
• Dusivé plyny: Toxické plyny ako chlór alebo fluór, ktoré sú väčšie ako kyslík, údajne prechádzajú do krvi a poškodzujú tkanivá. To ukazuje, že selektivita prieniku nie je vysvetliteľná len veľkosťou molekúl.

Tri základné nedostatky teórie o prenose kyslíka zo vzduchu do krvi

Tradičná teória má tri základné nedostatky:

1. Nesprávna organizácia kapilár okolo alveol: Podľa teórie by kapiláry okolo alveol mali byť usporiadané tak, aby maximálne efektívne absorbovali kyslík. Avšak, kapiláry sú usporiadané v spôsobe, ktorý nezaisťuje optimálny prenos kyslíka, čo naznačuje, že tento systém nie je navrhnutý na maximálny prenos kyslíka do krvi.
2. Problém s prienikom plynov cez membrány: Aj keď sa tvrdí, že kyslík prechádza do krvi difúziou, nie je vysvetlené, prečo iné plyny, ako dusík alebo iné plyny, neprechádzajú rovnakým spôsobom. Tento selektívny prienik je nepochopiteľný, pokiaľ ide o difúziu na základe veľkosti molekúl.
3. Príliš malý priemer kapilár: Červené krvinky sa musia stlačiť, aby prešli cez kapiláry, čo činí ich pohyb oveľa ťažším, než by mal byť. Tento neefektívny proces, ktorý núti krvinky stláčať sa, je považovaný za energeticky náročný a nepraktický.

Rola hemoglobínu

Hemoglobín nefunguje ako nosič kyslíka, ale ako katalyzátor pre prenos elektrických nábojov. Kyslík neprechádza cez alveolárne membrány do kapilár, prenáša sa elektrický náboj z kyslíka. Hemoglobín tento náboj absorbuje a následne prenáša do tkanív, kde je využívaný na metabolické procesy. Kyslík v skutočnosti nie je hlavný zdroj energie, ale skôr elektronegatívny nosič energie, ktorý hemoglobín "prijíma" a distribuuje v tele.

Stláčanie červených krviniek pri prechode kapilárami

Kapiláry sú veľmi úzke, takže červené krvinky sa musia stlačiť pri prechode cez tieto kapiláry. Tento proces nie je neefektívny, ako by sa mohlo zdať, ale má biologický účel: umožňuje, aby sa červené krvinky kontaktovali s kapilárnymi stenami, čo zvyšuje efektivitu prenosu elektrických nábojov z kyslíka na hemoglobín. Tento proces stláčania krviniek umožňuje efektívny prenos elektrických nábojov, čo je kľúčové pre správne fungovanie metabolizmu.

Ryby nepotrebujú kyslík

Ryby, ktoré žijú v prostredí s nízkym obsahom kyslíka, sú dôkazom toho, že kyslík nie je nevyhnutný pre metabolizmus. Voda, ktorú dýchajú, obsahuje elektróny, ktoré ryby absorbujú cez svoje žiabre, a tieto elektróny sú využívané na ich metabolizmus. Tento mechanizmus ukazuje, že energiu môžu získať z iných zdrojov než z kyslíka, a že kyslík nie je nevyhnutný na to, aby sa krv "okysličovala". Kyslík, ako sa bežne chápe, je len nositeľ elektrických nábojov, ktoré sú prenášané hemoglobínom do tkanív.

Pokusy so psami

Tieto pokusy demonštrujú schopnosť organizmu fungovať bez tradičného prenosu kyslíka a zdôrazňujú význam bioelektrickej energie:

1. Infúzia morskej vody:
   V prvom pokuse boli psom podané veľké množstvá izotonickej morskej vody (až do 104 % ich telesnej hmotnosti) priamo do žíl. Tento zásah znížil koncentráciu hemoglobínu v krvi, no psy sa napriek tomu zotavili, čo naznačuje, že energia tela nie je závislá len na hemoglobíne viazanom na kyslík, ale môže byť doplňovaná elektrónmi z morskej vody.

2. Odstránenie krvi a nahradenie morskou vodou:
   V druhom, radikálnejšom pokuse, bolo psom odobraté takmer celé množstvo krvi (asi 5 % ich telesnej hmotnosti), čím sa ocitli na pokraji smrti. Následne im bola do žíl počas 11 minút infúzovaná izotonická morská voda. Po prekonaní funkčných problémov sa psy úplne zotavili a dosiahli plnú funkčnosť, a to aj napriek významnému zníženiu koncentrácie hemoglobínu. Tento pokus ukazuje, že organizmus môže fungovať bez tradičnej krvi a kyslíka, ak má prístup k dostatočnému množstvu elektrónov z externého zdroja, akým je morská voda.

Tieto experimenty zdôrazňujú význam bioelektrickej energie pre prežitie organizmov a spochybňujú absolútnu závislosť na kyslíku a hemoglobíne v tradičnom zmysle.

Alternatívy ku dýchaniu

Dýchanie kyslíka, ako ho bežne chápeme, nie je jediným spôsobom, ako naše telo získava energiu. Hlavné alternatívy zahŕňajú:

1. Uzemnenie (Grounding): Chôdza naboso po zemi umožňuje priamy prenos elektrických nábojov z povrchu Zeme do tela. Tento proces je považovaný za spôsob, ako obnoviť bioelektrickú rovnováhu a zlepšiť metabolizmus.
2. Získavanie energie zo slnka: Telo absorbuje energiu zo slnečného svetla, ktorá stimuluje štruktúrovanú vodu v bunkách, čím sa vytvára elektrický náboj potrebný pre fungovanie mitochondrií.
3. Konzumácia morskej vody (Kinton plazma): Morská plazma je bohatá na negatívne nabité elektróny, ktoré môžu byť použité na obnovu bioelektrickej energie v tele.

Týmto spôsobom sa telo stáva menej závislé na kyslíku, ako sa bežne verí. Namiesto toho čerpá energiu z prostredia prostredníctvom elektrických nábojov, ktoré sú kľúčové pre metabolizmus a fungovanie tkanív. Kyslík hrá rolu iba ako prostriedok na prenos elektrických nábojov, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie tela.

Spracované podľa videa od Dr. Tom Cowan