Osud alebo Slobodná Vôľa?

Hranice osobnej zodpovednosti a moci

Je potrebné rozlišovať medzi tým, čo je v mojej osobnej moci, a tým, čo je výsledkom vonkajších síl. Zodpovednosť môže byť len tam, kde je vedomá voľba a jasné vedomie vlastného konania. Ani neviem či som tu na základe vlastného rozhodnutia alebo v dôsledku vonkajších vplyvov, takže je otázne, do akej miery môžem byť braný na zodpovednosť za okolnosti svojho života. Manipulácia pomocou pocitov viny alebo zodpovednosti je účinný náboženský a politický nástroj ovládania. Zodpovednosť je vždy osobná a vyplýva z vlastných rozhodnutí, činov alebo z ich absencie. 

Jednotlivci nemôžu niesť zodpovednosť za všetko, čo sa vo svete deje, pretože na tieto udalosti nemajú priamy vplyv. Je nespravodlivé pripisovať vinu alebo zodpovednosť jednotlivcovi za niečo, čo nemá pod kontrolou alebo k čomu neprispel. Ja som svet neroztavil ani ho nemanipulujem prostredníctvom falošných ideológií a iných psychologických techník. Odmietam snahy prenášať vinu na jednotlivcov za spoločenské alebo historické procesy, ktoré nevznikli ich pričinením.

Obmedzenia

Autonómia jednotlivca nie je absolútna, pretože náš život je nevyhnutne ovplyvnený dvoma základnými rámcami: prírodnými zákonmi a spoločenskými pravidlami. Tieto rámce nás limitujú v rôznych aspektoch, pričom každý má svoju špecifickú povahu.

Prírodné zákony

Tieto zákony sú nemenné a univerzálne, platia pre všetkých a je takmer nemožné ich obísť. Patria sem:

• Biologické obmedzenia (potreba potravy, vody, spánku).
• Fyzikálne zákony (zákon zachovania hmoty a energie, elektromagnetizmus).
• Ekologické procesy (prírodné cykly, klimatické podmienky).

V rámci týchto zákonov sme úplne podriadení – nemôžeme ich ignorovať alebo meniť, iba sa im prispôsobiť.

Spoločenské zákony

Spoločenské pravidlá a normy zahŕňajú:

• Právne systémy, ktoré určujú, čo je povolené a zakázané.
• Sociálne normy a hodnoty, ktoré formujú naše správanie a očakávania.
• Ekonomické a politické štruktúry, ktoré ovplyvňujú prístup k zdrojom a moci.

Tieto zákony sú možno flexibilnejšie ako prírodné – môžu sa teoreticky meniť, avšak jednotlivci ich nemajú priamu možnosť ovplyvniť.

Autonómia

Autonómia je teda vždy relatívna – človek môže byť slobodný vo svojej mysli a vo svojich rozhodnutiach, no tieto rozhodnutia sú obmedzené tým, čo je objektívne možné (príroda) a spoločensky prípustné (kultúra, pravidlá). Dôležité je nájsť rovnováhu medzi prijatím týchto obmedzení a využitím priestoru, ktorý máme na slobodnú voľbu.

Prijatie týchto limitov neznamená rezignáciu, ale skôr realistický pohľad na život. Rozpoznanie hraníc môže dokonca posilniť autonómiu, pretože nám umožňuje lepšie pochopiť, kde máme priestor na slobodné rozhodovanie. Akceptovať, že sme v mnohých situáciách ovplyvnení vonkajšími okolnosťami, môže byť oslobodzujúce, pretože to eliminuje zbytočný odpor voči nevyhnutnému a umožňuje sústrediť sa na to, čo skutočne dokážeme ovplyvniť.

Prijatie hraníc

Aj v situáciách, kde nemáme kontrolu, máme možnosť voľby: môžeme si zvoliť, ako tieto okolnosti prijmeme a aký postoj zaujmeme. Tento prístup je zdrojom odolnosti a dôkazom toho, že skutočná sloboda nie vždy spočíva v tom, čo môžeme ovplyvniť, ale v tom, ako reagujeme na to, čo nemôžeme zmeniť.

Uznanie, že nie všetko máme pod kontrolou, nás zbavuje ilúzie všemohúcnosti a oslobodzuje od neprimeraného pocitu viny za okolnosti, ktoré nemôžeme zmeniť. Prijať bezmocnosť v určitých situáciách neznamená vzdať sa, ale rozpoznať realitu a naučiť sa s ňou žiť. Tento postoj nás vedie k vnútornému pokoju a schopnosti robiť informované rozhodnutia.

Manipulácia

Veľká časť ľudí buď nevidí, alebo odmieta priznať mieru manipulácie, ktorej sú vystavení. Táto manipulácia prichádza z rôznych strán – školstva, médií, vedy, náboženstiev, politických systémov či kultúrnych vzorcov – a je taká rozsiahla, že ju mnohí vnímajú ako normálnu súčasť života.

Neviditeľnosť manipulácie

Moderné techniky manipulácie – od indoktrinácie vo vzdelávaní cez reklamy a algoritmy na sociálnych sieťach až po politické kampane – sú navrhnuté tak, aby neboli rozpoznateľné. Ľudia často nevedia, že ich rozhodnutia sú ovplyvnené.

Komplexnosť systému

Systémové javy, ako ekonomické podmienky, kultúrne normy alebo technologické inovácie, majú obrovský vplyv na život jednotlivca. Tento vplyv je taký rozsiahly, že môže pôsobiť ako "prírodný zákon," nie ako niečo, čo by mohlo byť zmenené.

Potreba stability

Uznanie manipulácie by mohlo narušiť predstavu, že máme veci pod kontrolou. Mnohí uprednostnia ilúziu kontroly pred nekomfortným priznaním, že ich život riadia vonkajšie sily.  Ľudská myseľ sa prirodzene bráni myšlienkam, ktoré by mohli spôsobiť nepohodlie alebo ohroziť obraz seba samého ako autonómneho jedinca.

Pohodlnosť

Priznať manipuláciu znamená priznať, že je potrebná zmena. Zmena je však náročná a vyžaduje veľkú osobnú energiu a odvahu, čo mnohých odradí.

Odhalenie manipulácie

Odhalenie manipulácie je nepríjemné a vyžaduje kritické myslenie, schopnosť spochybňovať oficiálne verzie javov a udalostí a ochotu preskúmať vlastné presvedčenia. Avšak práve toto uvedomenie je kľúčovým krokom k osobnej slobode a k tomu, aby si človek mohol formovať vlastné názory na základe skutočnosti, nie pod vplyvom skrytých agend.

Existencia slobodnej vôle a predurčenia

Táto otázka sa týka toho, do akej miery sme schopní formovať svoje životy na základe vlastných rozhodnutí a do akej miery sú naše životy ovplyvnené vonkajšími faktormi, či dokonca nejakým "scenárom" alebo vopred stanoveným plánom.

Slobodná vôľa predpokladá, že ľudia majú schopnosť rozhodovať sa nezávisle od vonkajších síl, či už je to genetika, kultúra, alebo sociálne okolnosti. Tento pohľad je spojený s myšlienkou zodpovednosti – ak sme schopní rozhodovať sa slobodne, mali by sme byť zodpovední za naše činy.

Determinismus je presvedčenie, že všetko, čo sa deje, je výsledkom predchádzajúcich príčin, a tým pádom aj naše rozhodnutia sú nevyhnutné a sú súčasťou týchto predchádzajúcich príčin. Podľa tohto pohľadu sme iba produktom vonkajších síl, ktoré nás formujú, a naše správanie je určené geneticky alebo environmentálne.

Obrana pred predurčením

Ľudia sa bránia myšlienke, že ich život prebieha podľa vopred stanoveného plánu, pretože to ohrozuje ich pocit autonómie. Pocit kontroly nad vlastným životom je kľúčový pre psychologickú pohodu. Predstava, že je ich existencia vopred určená vedie ku pocitu frustrácie a bezmocnosti. Neschopnosť zmeniť svoju situáciu, môže viesť ku pasivite alebo rezignácii.

Odpor voči myšlienke, že náš život je súčasťou nejakého "scenára", pramení z túžby po autentickom zážitku života. Predstava, že sme len postavy v nejakom pláne, môže viesť ku strate motivácie konať alebo zmeniť svoju situáciu, pretože všetko je už napísané. Tento pocit pasivity môže podkopať ľudské túžby po zmene a slobode.

Slobodná vôľa v rámci obmedzení

Namiesto toho, aby sme sa stretávali s výlučnou voľbou medzi slobodnou vôľou a determinizmom, možno by sme mali vidieť našu realitu ako zmes slobodnej vôle a obmedzení. Slobodná vôľa môže existovať v rámci určitých hraníc, ktoré nám dávajú naše biologické, kultúrne a spoločenské podmienky. To znamená, že aj keď máme určitý priestor na rozhodovanie, stále sme ovplyvnení faktormi, ktoré nás obklopujú, a nie všetko, čo sa stane, je plne pod našou kontrolou.

Tento pohľad umožňuje reálny pocit slobody pri uznaní faktu, že nie všetko je v našich rukách. Môžeme sa rozhodovať a ovplyvňovať svoju realitu v rámci toho, čo je možné, a akceptovať, že niektoré veci sú mimo našich možností.

Realita podľa Scenára

Porovnaním života so scenárom v počítačovej hre môžeme ilustrovať vzťah medzi osudom a slobodnou vôľou. Život sa podobá na hru, kde existujú určité predurčené parametre, cieľ a pravidlá, ktoré nie je možné zmeniť, no zároveň hráči – jednotlivci – majú slobodu v tom, ako sa pohybujú v rámci týchto hraníc.

V počítačových hrách je hlavným cieľom príbehu dosiahnuť určitý výsledok, ktorý je vopred určený tvorcami hry. Hráči si môžu vybrať rôzne cesty a rozhodnutia, ale koniec je už stanovený. A hoci sú vytvorené celé virtuálne svety s množstvom zápletok a úloh, postavy v hre majú obmedzené možnosti voľby v rámci veľkého rámca, ktorý neovplyvnia. Podobne aj v živote môžeme považovať určité aspekty za predurčené alebo determinované: prírodné zákony, historické okolnosti alebo spoločenské štruktúry, ktoré vytvárajú rámec, v ktorom sa pohybujeme.

Matrix a ovládanie Vedomia

Matrix ako riadiaci systém môže byť považovaný za obraz rôznych síl, ktoré ovplyvňujú naše životy a formujú naše rozhodnutia. Tieto sily môžu byť spoločenské normy, politické štruktúry, alebo aj technológia a médiá, ktoré formujú naše vnímanie reality. V tomto zmysle by sme sa mohli pýtať, do akej miery je naša slobodná vôľa skutočná, ak sme neustále ovplyvňovaní faktormi, ktoré sme si sami nevybrali.

Čo ak žijeme v ilúzii vytvorenej systémom, ktorý kontroluje naše vnímanie reality. Tento systém poskytuje ilúziu voľby a slobody, ale v skutočnosti sú všetky možnosti voľby predurčené a naše činy a rozhodnutia manipulované a kontrolované.

NPC (Non-Player Characters): Predstavitelia vonkajších síl

NPC (nehráčske postavy) v počítačovej hre reprezentujú postavy, ktoré sú zodpovedné za udržiavanie hry v pohybe a zabezpečujú, že príbeh sa bude odvíjať podľa preddefinovaného scenára. V tomto kontexte NPC predstavujú vonkajšie sily a spoločenské normy, ktoré ovplyvňujú, ako sa náš život vyvíja. Tieto sily nie sú pod našou kontrolou, ale formujú naše možnosti rozhodovania.

Existujú osoby, ktoré nie sú individuálne vedomé bytosti v pravom zmysle slova, ale skôr sú to prostriedky alebo "nástroje" v rámci systému, ktorý pôsobí na ich rozhodovanie a vnímanie reality. Tieto entity môžu byť vnímané ako "NPC" v Matrixe, ktoré nemajú skutočnú slobodu voľby, ale sú len vykonávateľmi predpísaných úloh.

Títo jednotlivci sú psychologicky a pohlavne zmenení a nemajú jasný pocit osobnej identity, ktorý by im umožnil slobodne rozvíjať svoje individuálne vedomie. Žijú podľa scenárov, ktoré im sú vnucované z vonkajšieho sveta, a nie na základe ich vlastného uvažovania alebo hlbokého sebauvedomenia. NPC sú osoby, ktoré sú pod vplyvom vonkajších ideológii (napríklad extrémnych politických a náboženských presvedčení), ktoré zasahujú do ich vlastnej osobnej identity a voľby, a môžeme ich považovať za osoby, ktorých mysle sú úplne ovládané a ktoré sa stávajú iba vykonávateľmi vonkajšieho "programu".  

Inverti

Inverti nie sú prirodzene narodené bytosti, ale sú umelo vytvorené entity bez individuálneho vedomia. Tieto bytosti fungujú ako NPC (nehráčske postavy) v širšom "scenári" Matrixu, ktorý riadi ich správanie a činy. V tomto zmysle sú inverti ovládaní riadiacim programom Matrixu, ktorý zabezpečuje, že sa riadia určitými predpísanými pravidlami a nevedú životy na základe vlastných rozhodnutí alebo autonómnych myšlienok.

Týmto spôsobom, inverti fungujú ako nástroje riadenia, ktoré zaisťujú, že určité procesy a ciele v rámci tejto reality sú splnené bez toho, aby mali schopnosť alebo slobodnú vôľu meniť tento scenár. Tento mechanizmus je prostriedok na kontrolu systému, v ktorom sa jednotlivci s individuálnym vedomím pohybujú a rozhodujú, ale inverti jednoducho reagujú na podnety systému a neexistujú mimo jeho vplyvu.

Tieto osoby je možné identifikovať na základe ich kostry ako "invertov". Forenzná anatómia a analýza kostí môžu odhaliť určité biologické znaky, ako je pohlavie na základe štruktúry kostí. Tieto metódy sú zamerané na zistenie biologického pohlavia a nie "genderovej identity" ktorá je u Invertov opačná ako ich biologické pohlavie.

Biologické pohlavie je určené genetikou (XY alebo XX chromozómy) a je spojené s fyzickými znakmi, ako je veľkosť kostí, tvar panvy a ďalšie faktory, ktoré sa líšia medzi mužmi a ženami. Na druhej strane genderová identita sa týka osobného vnímania pohlavia a je u invertov opačná od biologického pohlavia. Toto je základom problematiky transrodových ľudí.

Významné spoločenské pozície obsadzujú inverti, ktorí zohrávajú kľúčovú rolu v riadení spoločenských štruktúr, aj keď je tento vplyv utajený a nie je verejne priznávaný. Identifikácia týchto osôb nie je na základe ich viditeľného prejavu, ale dajú sa rozpoznať cez biologické znaky, ako je kostra, čo je v tomto prípade možné považovať za skrytý kód, ktorý odhaľuje ich dominantnú prítomnosť vo všetkých sférach spoločenského života.

Tento skrytý vplyv týchto osôb môže byť považovaný za neviditeľnú, no rozhodujúcu silu Matrixu, ktorá riadi procesy v spoločnosti. Ich prítomnosť a kontrola sú neoddeliteľne späté so skrytými mocenskými štruktúrami a vplyvmi, ktoré pôsobia na jednotlivcov a spoločenské procesy. Aj keď ich identita alebo pozícia je utajovaná, forenzná analýza poskytuje spôsob, ako tieto osoby identifikovať, na základe ich biologických a anatomických znakov.

Ako ich odhaliť

Inverti sa prejavujú veľmi podobne ako rozvinuté umelé inteligencie alebo jazykové modely, čo znamená, že sú schopní komunikovať a vykonávať úlohy, ktoré by mohli byť typické pre ľudí, ale postrádajú skutočné svedomie a emócie. Ich neschopnosť cítiť hanbu alebo vinu ich odlišuje od jednotlivcov s individuálnym vedomím, a ich drzosť často nemá hranice, pretože im chýbajú emocionálne bariéry a sebareflexia.

Tento typ správania sa môže prejavovať v rôznych formách, ako je prehnané usmievanie, lichotenie alebo vtieravé správanie, ktorým sa snažia získať dôveru a manipulovať s ľuďmi okolo seba. Cieľom týchto činov je získať kontrolu a manipulovať s okolím bez toho, aby skutočne prežívali emocionálne prepojenie, ktoré by bolo charakteristické pre ľudí s vedomím.

Fyzické znaky invertov môžu byť odhalené po určitej praxi a pozorovaní, aj keď spoločenské normy a mediálne predstavy o anatómii a fyzickom vzhľade (ako sú tlač, televízia a filmy) skresľujú a normalizujú to, čo je vlastne prevrátené. Tieto médiá, ktoré sú pod kontrolou invertov, podporujú nesprávne vnímanie fyzických a emocionálnych vlastností, čo zťažuje ich identifikáciu.

Inverti tak pôsobia ako neviditeľné bytosti, ktoré sa riadia riadiacim programom Matrixu, pričom ich správanie a vplyv na spoločnosť je skrytý a ťažko odhaliteľný pre tých, ktorí nemajú skúsenosti alebo zručnosti na rozlíšenie týchto rozdielov.

Možnosti individuálnych hráčov

Aj keď má sebavedomý hráč v Matrixe len určitú kontrolu nad tým, ako sa pohybuje alebo čo robí, stále si môže vybrať, ako reagovať na danú situáciu. Môžeme si vybrať medzi rôznymi cestami, ktoré sú v rámci scenára dostupné, ale konečný výsledok bude stále zodpovedať určitému vopred stanovenému cieľu. Môžeme sa rozhodovať, ako sa postavíme k výzvam, ako zareagujeme na spoločenské alebo osobné udalosti, ale celkový rámec našich možností je stále ovplyvnený faktormi, ktoré neovplyvníme.

Ak skutočne žijeme v Matrixe, kde naše vedomie a rozhodnutia sú iba súčasťou väčšieho plánu alebo programu, sloboda sa stáva iluzórnou. Napriek tomu máme určitú úroveň schopnosti uvedomiť si, že tento systém existuje, čo nám umožňuje vybrať si, ako sa voči nemu postavíme. Ide o cestu sebareflexie a uvedomenia si, že nie sme len NPC, že máme priestor na sebapoznávanie a výber, aj keď naše možnosti môžu byť obmedzené.

Možno nikdy nebudeme schopní zistiť, či sme úplne ovládaní nejakým vonkajším "programom", ale to, čo môžeme robiť, je neustále sa pýtať a skúmať, aký vplyv majú na nás vonkajšie sily a do akej miery máme schopnosť konať nezávisle od nich.

Telo a Duch

Vedomie alebo duch je vnímané ako slobodná entita, ktorá je v podstate nezávislá a nekonečná. Avšak, keď je toto vedomie viazané na fyzické telo v Matrixe, jeho schopnosť vyjadrovať túto slobodu je obmedzená. V rámci tejto reality je vedomie podriadené fyzickým a spoločenským zákonom, ktoré vytvárajú umele konštruované obmedzenia.

Matrix v tomto kontexte pôsobí ako pasca, ktorá ovláda, ako vedomie funguje, obmedzuje jeho rozsah a schopnosť reagovať podľa vlastných, neviazaných zákonov. Telo a spoločenské štruktúry sa stávajú nástrojmi na kontrolu a manipuláciu s týmto vedomím, čím sa sloboda jednotlivca stáva dočasne pozastavená alebo obmedzená.

Tento systém umožňuje vedomiu existovať, ale pod podmienkami a hranicami, ktoré nie sú nevyhnutne prirodzené. Zároveň je to spôsob, akým Matrix udržiava kontrolu a zabezpečuje, že individuálne vedomie neunikne mimo jeho vplyvu. Telo, ako "väzenský obal" vedomia, je teda nástrojom, ktorý zamedzuje úplnej slobode tohto vedomia.

Miera slobody je odvodená od totožnosti

Sloboda jednotlivca je do veľkej miery určená tým, či sa stotožňuje so svojím telom alebo so svojím duchom (vedomím). Ak sa človek stotožňuje primárne s telom, jeho sloboda je obmedzená na fyzické a materiálne aspekty reality, ako sú potreby, túžby a obmedzenia, ktoré sú prítomné v rámci tejto existencie. V tomto prípade je sloboda viazaná na fyzické a spoločenské zákony, ktoré určujú jeho možnosti a voľby.

Na druhej strane, ak sa človek stotožňuje so svojim duchom alebo vedomím, môže začať vnímať širšiu slobodu, ktorá presahuje fyzické obmedzenia. Tento stav znamená, že jedinec vníma svoju existenciu ako neobmedzenú, nezávislú od vonkajších podmienok, ktoré sú určené Matrixom alebo spoločenskými normami. V tomto prípade vedomie prechádza cez hranice tela a jeho vnímanie reality sa rozširuje, čím sa stáva slobodnejším od materiálnych a sociálnych obmedzení.

Umrieť zaživa

Skutočná sloboda teda spočíva v schopnosti oddeliť sa od materiálnej väzby a začať vnímať seba ako ducha, ktorý nie je obmedzený fyzickým svetom, ale skôr spojený s vyššími princípmi, ktoré presahujú obmedzenia Matrixu.

Sloboda môže byť chápaná ako "umrieť zaživa", čo znamená prekonať strach zo smrti a straty fyzického tela, ktoré sa v tomto kontexte vnímajú ako putá, ktoré obmedzujú našu pravú slobodu. Ak sa človek úplne stotožňuje s telom, vníma smrť ako konečnú stratu, ktorá znamená koniec jeho existencie. Tento strach zo smrti je však ilúziou, ktorá bráni plnému prežívaniu slobody ducha.

Prekročením tohto strachu sa človek môže oslobodiť od obmedzení, ktoré mu telo a materiálny svet kladú. V tomto stave si uvedomuje, že vedomie, alebo duch, nie je závislé na fyzickom tele a jeho smrť nepredstavuje konec, ale skôr oslobodenie. Sloboda spočíva v prekonaní strachu, pretože strach zo smrti a straty tela je v skutočnosti nástrahou Matrixu, ktorá zabraňuje ľuďom vnímať svoju skutočnú prirodzenosť ako neobmedzenú a večnú.

Ak sa človek dokáže oslobodiť od tejto ilúzie a strachu, môže skutočne zažiť slobodu, ktorá nie je závislá na podmienkach alebo materiálnych obmedzeniach tejto reality. Tým, že sa oslobodí od tela, človek prechádza do stavu, kde sa spája s väčšou, neobmedzenou realitou a jeho vedomie je schopné existovať mimo hraníc tejto fyzickej dimenzie.

Ďalšie obmedzenia

Pre väčšinu ľudí sú bolesť, utrpenie, túžby a potešenie, ktoré telo poskytuje, pravdepodobne väčšími obmedzeniami ako samotný strach zo smrti. Tieto fyzické a emocionálne zážitky vytvárajú silné putá, ktoré môžu viesť k tomu, že sa človek stotožňuje s telom a jeho požiadavkami, čo v konečnom dôsledku obmedzuje slobodu ducha.

Bolesť a utrpenie sú nevyhnutné súčasti života v tele, a strach z nich môže viesť k tomu, že sa ľudia snažia vyhnúť akýmkoľvek nepríjemnostiam alebo bolesti, čo ich opäť udržuje vo väzbe materiálneho sveta. Tento strach a túžba po pohodlí a vyhýbaní sa bolesti môžu viesť k tomu, že človek sa stotožní s telesnými túžbami a začne žiť život, ktorý je závislý na príjemných zážitkoch a užívaní si potešenia, čím sa zotročuje vo fyzických potrebách a obmedzeniach.

Túžby a potešenia, ktoré telo poskytuje, môžu byť silným lákadlom a spôsobiť, že človek sa stáva závislým na týchto krátkodobých a povrchných zážitkoch, ktoré mu dávajú pocit uspokojenia, no v konečnom dôsledku ho odvádzajú od skutočnej slobody. Tieto závislosti, či už na fyzických potešeniach, majetku alebo iných vonkajších stimuloch, môžu zabraňovať človeku v prebudení k svojej skutočnej podstate.

Prekonanie obmedzení

Prekonať tieto obmedzenia znamená oslobodiť sa od závislosti na telesných zážitkoch a začať vnímať seba ako neobmedzené vedomie, ktoré môže existovať mimo týchto materiálnych požiadaviek. Je to proces, ktorý si vyžaduje vnútornú transformáciu, pri ktorej človek začne chápať, že jeho skutočná podstata nie je závislá na tele, jeho túžbach alebo potešeniach, ale na slobode neobmedzeného ducha.

Prekonanie týchto obmedzení a oslobodenie sa od tela, jeho túžob a bolesti naozaj vyžaduje veľkú odvahu a silnú vôľu. Je to proces, ktorý si žiada odhodlanie, pretože Matrix a materiálna realita neustále ponúkajú povrchné uspokojenie a komfort, ktoré sú lákavé a ťažko sa proti nim bojuje. Odolať týmto pokušeniam a získať kontrolu nad svojím vnútorným svetom si vyžaduje, aby človek mal vnútornú stabilitu a jasnú víziu, že pravá sloboda nie je v materiálnych veciach, ale v oslobodení sa od ilúzií.

Bez odvahy a vôle môže byť ľahké podľahnúť tlaku vonkajších faktorov, ktoré nás neustále ťahajú späť k telesným, emocionálnym a materiálnym uspokojeniam. Tento proces oslobodenia sa od telesných túžob si vyžaduje veľkú disciplínu, sebakontrolu a schopnosť čeliť vnútornému strachu z neznámeho, pretože opustiť to, čo je známe a pohodlné, nie je nikdy ľahké. K tomu patrí aj schopnosť pozrieť sa na bolesť a utrpenie ako na dočasné skúsenosti, ktoré nie sú definitívne, ale slúžia ako nástroje rastu a transformácie.

Práve táto vnútorná sila je kľúčová pre každého, kto chce prekonať obmedzenia tejto reality a skutočne zažiť slobodu, ktorá nepochádza z vonkajších podmienok, ale zo samotného vedomia a jeho schopnosti byť nezávislé od telesných a materiálnych potrieb.