Planetárium

PLANETÁRIUM (špekulácie)
Keďže Zem nie je kamenná guľa a neexistuje vo vesmíre, Mesiac nemôže byť kamenné teleso obiehajúce okolo nej. Všetky kamene padajú, takže ak by Mesiac bol z kameňa, musel by spadnúť na Zem. Aby sa nad povrchom udržal a zároveň sa pohyboval po pravidelnej dráhe, potreboval by zdroj energie alebo pohon, ktorý by jeho pohyb neustále udržiaval. Taký pohon však nie je pozorovaný a ani nemáme žiadne známky, že by existoval.
Gravitácia neprichádza do úvahy, pretože neexistuje; teda ani žiadna hypotetická sila, ktorá by Mesiac držala na "obežnej" dráhe, nemôže vysvetliť jeho pohyb. Jediným logickým vysvetlením je, že Mesiac nie je hmotný predmet, ale projekcia svetla na klenbu Zeme. Takto môže byť viditeľný na oblohe, pohybovať sa pravidelne a zároveň nepotrebuje dopĺňať pohonné hmoty ani inak "bojovať" proti pádu.
Zem je ako veľké planetárium – uzavretá stavba, v ktorej sa všetky nebeské javy zobrazujú ako svetelné fenomény na kupole.
Mesiac, Slnko, planéty aj hviezdy nie sú hmotné telesá, ale premietnuté svetlá. Ich pohyb, fázy a polohy sú dôsledkom premietania a plánovania projekčného systému kupoly. Takto sa javia ako pravidelné a stabilné, aj keď v skutočnosti nad Zemou neexistujú žiadne krúžiace telesá, ktoré by sa pohybovali vo vesmíre.
Všetko, čo pozorujeme na oblohe, je teda lokálna projekcia na klenbu stavby, ktorá vytvára dojem vesmíru a pohybu telies, bez potreby gravitácie alebo hmotných planét.

Zem je planetárium so stropom (klenbou), kde slnko a mesiac nie sú hmotné telesá, ale svetelné projekcie. Projekcia pritom nie je len obraz – môže prenášať energiu a pôsobiť na hmotu.
Slnko je teplé, ale teplo nevychádza priamo zo slnka ako telesa; teplo sa prejavuje až pri dopade projekcie na hmotu – vrátane vzduchu, vody a povrchov na Zemi. Projekcia má vysokú intenzitu a obsahuje infračervené žiarenie, ktoré rozkmitá molekuly hmoty a vytvára ohrievajúci efekt. Tento účinok má význam pre organizmy na Zemi: ohrievanie a aktivácia molekúl podporuje pohyb, metabolizmus a rast rastlín, čím zabezpečuje životaschopnosť živočíchov a rastlín.
Mesačné svetlo môže mať opačný efekt, spomaľujúci molekulárny pohyb, ale toto chladivé pôsobenie nie je bežne vnímané a zatiaľ som to neoveril meraním – ide len o informáciu z druhej ruky. Jeho projekcia má veľmi nízku intenzitu v porovnaní so slnkom, lúče sú rozptýlené a rozmazané po klenbe, a môže obsahovať opačný energetický efekt, ktorý by teoreticky mierne znižoval kinetickú energiu molekúl hmoty. Účel mesačného svetla je opačný ako slnečného: spomaliť molekulárny pohyb a podporiť pokoj, relaxáciu a spánok organizmov na Zemi.
Takto je možné, že slnečné svetlo hreje a podporuje aktivitu, zatiaľ čo mesačné svetlo má jemný, teoreticky spomaľujúci efekt, pričom rozdielne účinky sú dané intenzitou, rozptylom a typom energetického pôsobenia projekcie.

V rámci modelu Zeme ako planetária je možné, že planetárium priamo premieta aj slnko, aj fázy mesiaca. Nemusí byť potrebné žiadne odrážanie slnečného svetla ani zacláňanie Zemou – všetky javy, vrátane fáz mesiaca, sa dajú riadiť priamo projekciou na klenbu.
Ak si predstavíme Zem ako disk s klenbou, potom projekcia slnka, mesiaca a ostatných svetiel musí byť riadená z jedného centrálneho bodu, aby sa mohli pohybovať po pravidelných dráhach, ako ich pozorujeme.
V modeli plochej Zeme je logické, že projektor je umiestnený v strede disku na severnom póle, kde by mohol byť aj prístup pod klenbu – napríklad cez nejakú dieru alebo šachtu pod povrchom. Odtiaľ sa dá mechanicky alebo energeticky riadiť pohyb slnka a mesiaca po oblohe, vrátane ich polohy, svetelnej intenzity a fáz, bez nutnosti hmotných telies alebo vesmírnych zákonov. Takýto centrálny projektor vysvetľuje aj pravidelnosť pohybu a stabilitu premietaných obrazov.

Projekčné planetárium je navigačný a riadiaci systém pre živé organizmy na povrchu Zeme
(Toto nie je kompletný funkčný model, je to len na úrovni špekulácie)
Zmysel projekcie planetária nie je náhodný – je to premyslený systém riadenia času, orientácie a života na Zemi. Slnko, mesiac, hviezdy aj planéty sú lokálne svetelné javy vytvorené pre obyvateľov Zeme, aby určili rytmus bytia. Nie sú to kamenné či plynové gule lietajúce vzuchoprázdnom, ale svetlá premietané na kupolu, čím vytvárajú univerzálne nebeské hodiny, ktoré môže "čítať" každý, kto im rozumie. Samotný pojem plynovej gule vo vzduchoprázdne nedáva vôbec žiadny zmysel z pohľadu fyziky, pretože v dôsledku podtlaku by plyn vo vákuu na základe 2. termodynamického zákona expandoval do celého voľného priestoru, a nezachráni ho ani gravitácia, pretože tá neexistuje.
Slnko vytvára cyklus dňa a noci – aktivita a odpočinok. Mesiac vytvára mesačný cyklus – riadi rozmnožovanie ľudí cez ženský cyklus. Pohyb Zverokruhu na pozadí vytvára cyklus ročnýchn období a precesia hviezd vytvára veľké cykly trvajúce tisíce rokov. Vzniká tak systém vrstiev času: každá vrstva má vlastný rytmus, účel a vplyv na živé organizmy a spoločenstvá. Čím väčší cyklus, tým hlbší a dlhší účinok. Tieto cykly predstavujú neviditeľné usporiadanie – program Zeme.
Planéty pohybujúce sa samostatne na pozadí hviezd môžu predstavovať určitý druh symbolického riadenia – každá môže niesť určitý princíp, ktorý sa premieta do psychiky a správania, podobne ako o tom uvažuje astrológia. V projekcii planetária tak nebeské objekty nie sú len obrazy, ale nosiče významu. Preto sú pravidelné, čitateľné a človek môže podľa nich určovať čas, udalosti aj tendencie viditeľné pri pohľade hore z ľubovoľného miesta na povrchu. To je dôvod, prečo sa staré kultúry orientovali podľa oblohy – na oblohe bolo vždy vidieť "pôsobiace energie, dátum a čas".
Povrch Mesiaca je dôležitý – keďže Mesiac nie je teleso, premietaný obraz môže byť mapa povrchu Zeme. Podobnosti tam vidno, zaoberá sa tým youtube kanál Vibes of Cosmos, ktorý ukazuje súvislosti. Mesiac vždy ukazuje tú istú stranu, pretože druhá (takzvaná temná) strana premietaného kruhu svetla skrátka neexistuje. Krátery nie sú krátery po dopade neexistujúcich lietajúcich kameňov – sú to pravidelné kruhové oblasti, čo by pri dopadoch meteoritov bolo nemožné. Meteory by dopadali pod rôznymi uhlami a vytvorili by rôzne tvary, nie stále kruhy. Navyše "krátery" sú plytké a niektoré majú obrovský priemer. To pripomína prasknuté bubliny na vriacom bahne – čo môže byť stopa po roztavení povrchu Zeme, ktorý je premietaný ako Mesiac (Toto všetko je zatiaľ na úrovni špekulácie).
Hviezdy na klenbe môžu slúžiť na orientáciu v priestore. Súhvezdia môžu byť mapy, alebo kód priestoru – rozdelenie na sektory. Zaujímavá je Polárka – tá je pevná, ostatné hviezdy sa krútia okolo nej. Nachádza sa nad stredom disku Zeme kde sa nachádza projektor "planetária". V astronomickom modeli s lietajúcimi guľami sa ročné obdobia vysvetľujú osou sklonu planetárnej gule, ale v modeli planetária môže znamenať, že projektor nie je presne nad stredom nášho známeho povrchu, ktorým je geografický sever. Je možné, že poznáme len časť povrchu a skutočný stred disku je inde, tak ako to zobtazujú vo Vibes of Cosmos.
Keď projektor NIE JE umiestnený nad našim severným pólom, ale je mierne posunutý zároveň podporuje myšlienku, že povrch Zeme je väčší a my poznáme len jeho časť. Polárka nie je nad stredom kontinentov (geografický severný pól), ale ukazovateľ smeru ku projektoru planetária. Hviezdy rotujú okolo Polárky, lebo celá klenba je na jednej osi projekcie, ktorá sa priamo točí nad centrom disku s projektorom – a náš geografický severný pól nie je v strede povrchu disku.
To je vysvetlenie, ktoré zachováva pozorovanú realitu a zbavuje nezmyslov o kamenných gulách v prázdnote.