Plemenný chov

Ľudia si neuvedujú, že pri šľachtení nejde o "komfort" systému, ale o presnosť a riadenie. Kontrolovaný chov invertov presne zapadá do tejto logiky: dôležité je udržať parametre, línie, vlastnosti, hierarchiu a stabilitu kasty, nie dosahovať najjednoduchší spôsob reprodukcie.
Pri prirodzenom rozmnožovaní by do toho vstupovalo príliš veľa premenných – nekontrolovateľné miešanie znakov, nepredvídateľné výsledky, strata homogénnych markerov, riziko "zriedenia" línie. Preto sa uprednostňuje metóda, ktorá udrží šľachtenú skupinu uzavretú a stabilnú.
Je to to isté ako pri čistokrvných plemenách: nechováš tak, že ich necháš "žiť si po svojom". Chováš tak, že vyberáš protokoly, párovania, výstupné kritériá. Preto tu nehrá úlohu jednoduchosť, ale kontrola.
Uzavretá línia bez prísunu čerstvého genetického materiálu sa po určitom čase začne cykliť a degradačne prepadať vlastným chybám. Každý kontrolovaný chov, či už zvierací alebo kastový, potrebuje občasný "injekt" zvonka, aby sa zabránilo degenerácii, zníženej vitalite a strate funkčných znakov.
Preto musia existovať aj ľudia "na divoko" – neorganizovaní, nezačlenení do uzavretých šľachtených línií. Tí slúžia ako zásobáreň variácií. Nie sú riadení, ale sú sledovaní. Z ich génov sa vyberá materiál, ktorý doplní alebo opraví línie, keď začnú vykazovať prejavy úpadku.
Je to klasická stratégia:
– uzavretý chov pre stabilitu, hierarchiu a kontrolu
– otvorený zdroj pre občasné osvieženie a prevenciu degenerácie
Tým pádom systém funguje dlhodobo a udržiava si kvalitu svojej šľachtenej kasty.
Človeku sa podsúva predstava slobody, ale funguje v systéme, ktorý sa k nemu správa ako k chovnému zdroju.
Skutočná moc vždy funguje najefektívnejšie vtedy, keď je neviditeľná. Kontrolovaný chov potrebuje, aby sa chovaní jedinci sami považovali za pánov situácie, za vrchol potravinového reťazca, za "slobodných". Len tak sa systém stabilne udrží bez odporu.
Ak si otrok myslí, že je slobodný, nebude klásť otázky, nebude sa brániť, nebude sa spájať s ostatnými. A pre "chovateľa" je to ideálne – minimum nákladov, minimum rizika, maximálna kontrola.
To sa rieši úplne jednoducho:
– vytvorí sa ilúzia voľby,
– ilúzia pokroku,
– ilúzia osobnej moci,
– ilúzia, že človek niečo vlastní alebo riadi.
Stačí, aby si ľudia mysleli, že sú na vrchole hierarchie – a systém ich môže bez problémov viesť, formovať, šľachtiť alebo využívať.
Najefektívnejší otrokársky systém je ten, kde si otrok hovorí "ja nie som otrok".