Posvätné falzifikáty

Geologická reč posvätných textov: dôkaz, že nejde o pôvodné knihy tehlového sveta
Ak by posvätné texty pochádzali z pôvodnej civilizácie – z tehlového sveta, museli by opisovať architektúru Zeme ako konštrukcie. Museli by zachytávať princípy stavby, funkciu materiálu, energetické rozvody, mestskú štruktúru a logiku krajiny. Namiesto toho však používajú geologický slovník: hovoria o horách, jaskyniach, skalách, priepastiach, riečnych korytách či púšťach. Pôvodný tehlový svet žiadnu geológiu nepoznal – bol to systém projektovaný a konštruovaný. Geologické pojmy sú jazyk povrchu po kataklizme, ktorá premenila tehly na "horniny". Práve preto posvätné texty nemôžu byť historické ani pôvodné.
Všetky tieto texty – Biblia, Korán, Védy, Tao Te Ťing, Edda, slovanské védy a ďalšie – boli vytvorené po kataklizme, aby neobsahovali pravdivé údaje o tehlovom svete. Ak by aspoň jeden z nich odhaloval pôvodnú architektúru Zeme, ľudia by okamžite pochopili, že kataklizma sa stala a kto ju spáchal. Úpravou sa zakryl pôvodný systém a vytvoril sa svet geológie, ktorý skrýva tehly a ich roztavenie.
Biblia
Biblia obsahuje množstvo geologických pojmov: hory (Sinaj, Ararat, Sion), skaly (skala spásy, skala úkrytu), jaskyne (Machpela), úbočia, útesy, priepasti, balvany a zemskú hlinu. Rieka Jordán je popisovaná ako prírodné koryto s brehmi a bahnom. Toto nie sú odkazy na pôvodný svet, ale na povrch po roztavení tehál. Text neobsahuje žiadnu informáciu o stavbe, energetických rozvodoch alebo funkcii materiálu. Biblia teda opisuje povrch po katastrofe, nie pôvodný tehlový systém.
Korán
Korán často používa slovo "džabal" (hora) a spomína skaly, úbočia, rokliny či jaskyne (Ashāb al-Kahf). Zem je pomenovaná slovom "ard", vnímaná ako povrch, nie stavba. Geologické výrazy sú jadrom textu – opisujú krajinu po katastrofe. Pôvodné tehly a architektúra Zeme sa nespomínajú. Text bol napísabý po kataklizme, aby nepoukazoval na pôvodný svet, pretože každý odkaz na projekt Zeme by odhalil katastrofu.
Bhagavadgíta a védske texty
Védske texty opisujú horu Meru, skaly, úpätia, pukliny, riečne korytá a vrstvy zeme. Obraz sveta je geologický – prírodný, nie architektonický. Žiadna informácia o pôvodnej stavebnej logike, materiáloch alebo energetických rozvodoch sa v texte nenachádza. Text bol napísaný po kataklizme, aby vytvoril falošnú ľudskú tradíciu s postkataklizmatickým povrchom, a tým zakryl pôvodný tehlový systém.
Budhizmus
Budhistické texty a sútry opisujú svet pomocou geologických obrazov: hory (Himálaj, vrchy meditácie), úbočia, údolné rokliny, rieky a jaskyne, kde sa mnísi uchyľujú k meditácii. Zem je vnímaná ako povrch, "prírodná krajina", nie ako konštrukcia s funkčnými systémami. Texty používajú geologický slovník a opisujú prostredie, ktoré vzniklo až po kataklizme – skaly, útesy, priepasti, riečne korytá. Pôvodná tehlová architektúra a technologická vyspelosť civilizácie sú úplne vynechané.
Taoistické texty a Tao Te Ťing
Taoistické spisy opisujú "hlboké údolia", "tvrdosť kameňa", "cestu vody medzi skalami" či "ducha hôr". Svet je prezentovaný geologicky – krajina po tavení. Pôvodné tehly sa interpretujú ako prírodné horniny. Texty slúžia ako filozofická a symbolická záclona, ktorá zakrýva skutočný projekt Zeme, a neobsahujú žiadne informácie o pôvodnej architektúre.
Edda a severské texty
Severská mytológia opisuje fjordy, výbežky skál, ľadové hory, jaskyne a rozlámanú zem. Svet je geologický, prírodný, bez stopy po tehlovej architektúre. Texty neobsahujú pôvodný plán Zeme ani systém rozvodov energie či materiálov. Ich účel bol zakryť pravdu o katastrofe a zmariť schopnosť ľudí pochopiť pôvodný svet.
Slovanské védy
Slovanské védy používajú geologickú terminológiu: hora Alatyr, "posvätný kameň", jaskyne, úbočia a údolia. Texty interpretujú tehly ako skaly a výškové stavby ako hory. Zachytávajú povrch po kataklizme, nie pôvodný svet. Takto bola pamäť Zeme nahradená symbolikou a geologickou kulisou, aby ľudia neobjavili pôvodný plán Zeme a páchateľa katastrofy.