Problém Merania

Náboženstvo Vedy

Veda je dnes považovaná za najvyšší spôsob poznania. Jej metódy, ktoré zahŕňajú meranie, experimentovanie a analýzu, sú považované za objektívne, nezávislé a univerzálne. No, ak sa na ňu pozrieme bližšie, môžeme zistiť, že veda ako taká nie je zbierkou faktov, ale skôr súborom presvedčení, ktoré sú v mnohých ohľadoch skôr ideologickým systémom než skutočným hľadaním pravdy.

Keď sa pozrieme na vedcov ako na skupinu, ktorá vykonáva tieto experimenty a formulácie teórií, začíname vidieť paralelu s kňazmi. Vedci, podobne ako náboženskí vodcovia, vytvárajú systémy presvedčení, ktoré sa považujú za "absolútnu pravdu". Tieto presvedčenia, ktoré sú vyjadrené v teóriách, sa stávajú svätými knihami vedy. Rovnako ako kňazi interpretujú a šíria učenie svojej viery, vedci šíria svoje teórie a vyžadujú, aby ich spoločnosť prijala za správne.

Rovnako ako v náboženstvách existujú dogmy a pravidlá, ktoré nemôžu byť spochybnené, aj v rámci vedy existujú určité teoretické rámce, ktoré sa považujú za nezvratné, napriek tomu, že nikdy neboli empiricky dokázané. Tento proces vedie k vytváraniu dôkazov v kruhu, kde výsledky slúžia na potvrdenie niečoho, čo sa predpokladalo už na začiatku. Tento problém je zvlášť viditeľný v niektorých vedeckých metódach, ktoré nám ukazujú, že základné predpoklady vedy môžu byť nesprávne, no veda sa zdráha tieto chyby priznať.

Meranie nie je empirické poznanie

Základným problémom vedy, ktorý si málokto uvedomuje, je samotný proces merania. Meranie sa považuje za jednu z najzákladnejších foriem empirického získavania informácií, ale ak sa naň pozrieme z bližšej perspektívy, zistíme, že meranie nie je nič iné než interpretácia reality cez teoretické nástroje.

Keď používame rôzne prístroje, ako sú mikroskopy, teleskopy alebo iné merače, nikdy nepozorujeme realitu priamo, ale vždy prostredníctvom nástroja, ktorý je navrhnutý podľa určitých predpokladov. Tento proces nie je neutrálny – je závislý na teóriách, ktoré veda prijíma, a na spôsoboch, ako sú tieto teórie integrované do našich technických nástrojov.

Mnohé merania, ktoré sa vykonávajú v moderných vedeckých disciplínach, predpokladajú existenciu entít alebo javov, ktoré sa nikdy empiricky nepreukázali – a to je zásadná medzera, ktorá zostáva neuznaná. Tieto merania, ktoré sa považujú za nepochybne objektívne, sa v skutočnosti zakladajú na neoverených teoretických predpokladoch, ktoré nie sú empiricky overené. A hoci veda tvrdí, že tieto predpoklady sú pravdivé, neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by ich nezvratne potvrdili.

Dôkazy v kruhu

Vedci pri meraniach v skutočnosti často predpokladajú to, čo sa pokúšajú dokázať. Tento proces môže byť chápaný ako dôkaz v kruhu, pretože sa na začiatku verí v určitý predpoklad a potom sa používajú výsledky, ktoré tieto predpoklady potvrdzujú. "Dôkaz v kruhu" je problematický, pretože sa používajú predpoklady ako základ pre interpretáciu výsledkov, ktoré sa následne považujú za dôkazy týchto predpokladov. Tým sa v podstate potvrdzuje len to, čo sa už vopred považuje za pravdivé, čím sa vytvára uzavretý systém, ktorý neumožňuje kritické preskúmanie alebo zmenu.

PCR Testy

Príkladom takéhoto predpokladu je používanie testov, ako je PCR test, na detekciu vírusu. PCR test sa považuje za zlatý štandard v diagnostike infekčných chorôb, no vo svojej podstate sa spolieha na predpoklad, že v testovanej vzorke je prítomný určitý "vírus" alebo "genetický materiál". Avšak, čo veda často nezdôrazňuje, je to, že existencia tohto vírusu alebo genetického materiálu nikdy nebola jednoznačne dokázaná. Tieto testy sa vykonávajú na základe predpokladu, že určité sekvencie genetického materiálu, ktoré sa detekujú, skutočne patria k vírusu, ale nikdy neexistoval priamy dôkaz o tom, že "vírus", ako ho poznáme v súčasnom vedeckom modeli, skutočne existuje.

DNA Testy

Podobný problém existuje aj v prípade merania genetického materiálu, ako je DNA, ktoré sú dnes bežne používané na určenie rodinného pôvodu, etnického pôvodu alebo zdravotného stavu jednotlivca. Hlavným problémom DNA testov je, že sú založené na predpokladoch, nie na jednoznačných dôkazoch. Proces, ktorý sa nazýva izolácia DNA, nie je skutočným oddelením DNA z organizmu v jej prirodzenej podobe. Ak základy izolácie nie sú spoľahlivé, všetky testy založené na DNA sú nespoľahlivé. DNA testy sú len štatistickým nástrojom, nie definitívnou empiricky potvrdenou metódou.

Meranie Kyslíka v Krvi

Podobný problém sa vyskytuje pri meraniach kyslíka v krvi. Keď sa meria hladina kyslíka, predpokladá sa, že v krvi je prítomný kyslík, ktorý sa viaže na hemoglobín. Avšak nie je dokázané, že samotný "kyslík" je tým, čo skutočne spôsobuje zmenu na molekulárnej úrovni. To, čo sa meria, je reakcia hemoglobínu na zmeny v náboji alebo štruktúre, ale samotná interpretácia tohto výsledku ako prítomnosť kyslíka je založená na predpoklade, ktorý nikdy nebol overený.

Rádioaktívne dátovanie

Ďalší príklad môže byť teória rádioaktívneho rozpadu izotopov, ktorá sa používa na datovanie veku geologických vzoriek. Vedci predpokladajú, že rozpady izotopov sú stabilné a spôsobené časom, ale nikdy nebol dokázaný priamy vzťah medzi rozpadem izotopov a konkrétnym časovým obdobím. Tým sa meranie zakladá na predpoklade, že rádioaktívny rozpad je plynulý a rovnomerný, čo je problém, pretože tento proces môže byť ovplyvnený vonkajšími faktormi, ako sú plazmatické alebo kataklyzmatické udalosti, ktoré mohli narušiť tento proces v minulosti.

Záver

Keď sú metódy, ako je PCR test alebo datovanie pomocou rádioaktívneho rozpadu založené na neoverených predpokladoch, veda je neochotná uznať tieto problémy, pretože by to znamenalo narušiť celkový rámec vedeckých presvedčení. Takto sa vytvára dojem, že veda je nezpochybniteľná, aj keď jej základné metódy môžu mať vážne medzery. Skorumpovanosť vedeckého systému spočíva práve v tom, že nie je ochotný priznať tieto chyby, pretože by to znamenalo ohrozenie celého ideologického rámca, ktorý je postavený na predstavách o absolútnej objektivite a presnosti.

Veda je ideologický systém, ktorý sa zakladá na predpokladoch a často vedie k dôkazom v kruhu, to odhaľuje vážny problém s metodológiou, ktorá sa používa na overovanie teórií. Tieto problémy vedú k tomu, že sa veda stala novým náboženstvom, ktoré si vytvára vlastné dogmy a nezpochybniteľnou autoritou, ktorá bráni pokroku v skutočnom poznaní.