Pyramídy

Pyramídy sú zámerne preceňované nie preto, že by boli najväčšie, ale preto, aby sa zakryla existencia niečoho omnoho väčšieho. Slúžia ako mediálna maska, turistická atrakcia a iluzórna hranica pre zabudnutie skutočného rozsahu predchádzajúcej civilizácie, ktorá bola oveľa pokročilejšia, rozsiahlejšia a technologicky vyspelejšia, než je dnešné ľudstvo ochotné pripustiť. Celé pohoria, masívy, kaňony a krajiny sú roztavené zvyšky tehlových stavieb. Tehly sú všade — len prešli fázovou premenou.

Pyramídy sú v skutočnosti malé. Ich výška okolo 146 metrov bledne v porovnaní s objektmi ako napríklad Montserrat v Španielsku, ktorý má okolo 1200 metrov a nesie jasné znaky vežovitej architektúry. Himaláje, Andy či Alpy, s výškami od 3000 do vyše 8000 metrov, sú v skutočnosti zrútené megamestá, ruiny, ktoré prešli fázovou premenou.

Pyramídy si zachovali svoj pravidelný tvar a kamenné bloky, bolo by ťažké ľudí presvedčiť o ich náhodnom ("prírodnom") pôvode a preto aj napriek tomu, že bez znalosti pravdy o skrytej kataklizme a ich tehlovom pôvode nikto nedokáže vysvetliť technológie ani logistiku ich výstavby, boli ikonicky zneužité ako psychologický strop možností starovekého staviteľstva, aby sa ľudia nikdy nezačali zamýšľať nad skutočným rozsahom a mierkou predošlej civilizácie.

Ich neustále opakovanie v učebniciach, dokumentoch a symbolike vytvára dojem, že ide o najväčšie stavby, aké ľudstvo postavilo. Tým sa však vopred vymedzuje hranica toho, čo je vraj možné. Propagandistická funkcia pyramíd nie je len historická, ale predovšetkým mentálna. Pyramídy nastavujú limit predstavivosti, odvracajú pozornosť od omnoho väčších štruktúr a eliminujú kľúčovú otázku: čo ak sú tie najväčšie stavby všade okolo?

Skutočné kolosy sa totiž nachádzajú v tom, čo dnes ľudia považujú za prírodu – v horách. Po celom svete existujú horské masívy so zreteľnými znakmi vrstvenia, otvorov, terás, úžin, schodísk či priechodov, ktoré nezodpovedajú žiadnemu prirodzenému geologickému procesu. V skutočnosti ide o kryštalizované megastavby, pôvodne mnohoúrovňové architektúry z tehál. Tieto boli počas kataklizmy roztavené, skamenené a dezintegrované, no ich masívne telo ostalo. Pravidelné tvary, pravé ubly, symetrické línie, zvislé steny, vodorovné plošiny a vrecká prežitia na ich vrcholoch naznačujú, že ide o monumenty takého rozsahu, ku ktorému sa pyramídy ani len nepribližujú.

Proces tavenia premenil architektúru na to, čo sa dnes mylne označuje ako "hora". Pôvodné stavby sa zliali do jednoliatej masy, vrstvy tehál spiekli do horizontálnych pásov, ktoré sa dnes vydávajú za sedimenty. Ornamenty a architektonické detaily sa stratili v zónach deformácie. Strechy sa prepadli, základy sa nafúkli. Vnútorné priestory ktoré sa roztiekli a deformovali sú označované ako jaskyne alebo bane. V dôsledku tejto šokovej transformácie a falošných učení geológie sú ľudia naprogramovaní veriť, že ide o výtvor prírody, hoci v skutočnosti ide o zvyšky architektúry.