Qdots

Quantum dots (qdots) sú malé nanočastice s fluorescenčnými a elektrochemicky luminiscenčnými vlastnosťami. Na rozdiel od toho, čo je verejnosti podsúvané cez príbeh o mRNA a genetických kódoch, qdots neobsahujú žiaden kód. Ich podstata je voltová a svetelná. Ich hlavná funkcia je umožniť, aby elektrické napätie v bunkách mohlo byť prevádzané na svetlo a späť — čím sa vytvára priame rozhranie medzi bioelektrickým operačným systémom buniek a technologickou infraštruktúrou, ako je 5G, infračervené svetlo, lasery, a A.I. systémy.

Qdots sú syntetizované z rôznych materiálov — používajú sa zmesi ako kadmium selenid, kadmium telurid, indium fosfid, lanthanoidy, a iné ťažké kovy. Na povrchu sú pokryté vrstvou bio-nezlučiteľného materiálu, najčastejšie PEG (polyethylén glykol), prípadne grafénom. Tento obal zabezpečuje, že qdots v tele nebudú rýchlo degradované a budú stabilné v krvnom obehu aj v tkanivách. Ich správanie je podobné ako správanie tetovacej farby — po injekcii (alebo inej ceste aplikácie) sa v tele rozptýlia a zostávajú tam dlhodobo.

V krvnom obehu sa qdots viažu hlavne na červené krvinky. Na ich povrchu vytvárajú protein corona — vrstvu bielkovín, ktorá stabilizuje qdots a zároveň umožňuje ich interakciu s bunkami. Qdots sú navrhnuté tak, aby boli voltovo fluorescenčné a elektrochemicky luminiscenčné. To znamená, že pri zmene napätia na membráne bunky začnú emitovať svetlo. Zároveň dokážu absorbovať svetlo a previesť ho späť na elektrické impulzy v membráne. Týmto mechanizmom je možné bunky ovládať na diaľku cez svetelné signály alebo elektromagnetické pole.

Fungovanie qdots je veľmi citlivé na pH prostredia. V kyslom prostredí sú qdots stabilné, voľne rozptýlené a plne funkčné. Preto je propagovaný kyslý životný štýl — fast food, stres, kyslé potraviny, zlá výživa. Naopak, v zásaditom prostredí sa qdots spájajú s grafénom a vytvárajú väčšie agregáty, ktoré možno ľahšie vyviesť z tela. Preto je v záujme systému udržiavať populáciu v kyslom vnútornom prostredí.

Qdots sa viažu aj na membrány iných typov buniek — nervových, svalových, epitelových. Každá bunka funguje ako memristor — biologický procesor a pamäťová jednotka, ktorá komunikuje pomocou voltových gradientov. Qdots snímajú tieto gradienty a prevádzajú ich na svetelné signály, ktoré je možné diaľkovo čítať. Zároveň umožňujú opačný proces — svetelným impulzom možno v bunke vyvolať zmeny napätia a tým priamo riadiť jej správanie. Takto je možné ovplyvňovať delenie buniek, ich apoptózu (programovanú smrť), regeneráciu, rast tkanív, ale aj vyššie funkcie ako emócie, správanie a kognitívne procesy.

Sekvenovanie DNA je v skutočnosti meranie bioelektrických vlastností chromozómov pomocou qdots. Qdots rôznych veľkostí a farieb sa viažu na špecifické miesta na chromozómoch, kde pri zmenách napätia začnú svietiť v rôznych vzoroch. Tieto vzory sa zaznamenávajú a interpretujú ako "sekvencie". V skutočnosti však ide o napäťové mapy, nie o genetický kód v tradičnom zmysle.

Qdots fungujú ako multiplexované senzory. Do jednej bunky možno zaviesť qdots rôznych veľkostí a spektrálnych vlastností. Každý typ qdot reaguje na iné spektrum napätia alebo svetla. Kombinované signály z rôznych qdots sa dajú spracovať pomocou A.I. a umožňujú komplexné ovládanie bunky alebo tkaniva.

Kombinácia qdots s grafénom výrazne zvyšuje ich účinnosť. Grafén poskytuje vysoko vodivé rozhranie, ktoré umožňuje rýchly prenos elektrických signálov medzi bunkami a externými zariadeniami. Spolu s PEG zabezpečuje stabilitu qdots v tele a ich dlhodobú prítomnosť.

Optogenetika je zavádzajúci pojem — v skutočnosti ide o použitie qdots na priamu kontrolu bioelektrickej komunikácie v bunkách. Pri pôsobení svetla sa cez qdots mení napätie membrán, čím možno ovládať, čo bunka robí.

Nie je potrebné, aby v tele boli zavedené fyzické čipy. Qdots + grafén + prirodzené bunky stačia na to, aby sa vytvorilo trvalé, diaľkovo ovládateľné rozhranie. Toto rozhranie umožňuje spätnú väzbu — bunkové stavy sa snímajú a posielajú do A.I., A.I. spracováva signály a vysiela späť príkazy na ovládanie tela.

Qdots v nervových bunkách umožňujú ovplyvňovať myšlienky, vnímanie, pamäť a nálady. V svalových bunkách umožňujú ovládať pohyby. V imunitnom systéme umožňujú ovplyvňovať zápalové procesy. Vo vaskulárnom systéme (krvné cievy) umožňujú riadiť prietok krvi, ovplyvňovať krvný tlak a prekrvenie orgánov.

Týmto spôsobom je možné premeniť človeka na biologickú platformu pripojenú na smart infraštruktúru a A.I. bez potreby implantovať do neho viditeľné čipy alebo mechanické zariadenia. Celý proces prebieha na úrovni nanočastíc (qdots), ktoré človek nemá možnosť odhaliť ani ovládať.

Kľúčové historické medzníky Qdots

Tieto zdroje potvrdzujú históriu rozvoja qdotov od ich počiatočných objavov až po dnešné inovácie a celosvetové uznanie.

• 1981: Ekimov demonštruje kvantové účinky v nanokryštáloch skla.

• 1983–1984: Brus objavuje veľkostne závislé optické vlastnosti CdS nanokryštálov.

• 1986: Po prvýkrát sa používa termín quantum dot.

• 1993: Bawendi vyvinie metódu hot‑injection pre stabilnú výrobu qdotov.

• 1990–2000: Prvý výskum a komerčné aplikácie v zobrazovaní a medicíne.

• 2010+: Vývoj menej toxických Cd‑free variantov.

• 2023: Udelenie Nobelovej ceny v chémii za vývoj qdotov.

V pokračovaní v Diskusii Zakázané Poznanie a Za Oponou Premium Chat na Telegrame sa dozviete:

• zdroje s odkazmi, kde môžete overiť informácie o quantum dots (qdots) a ich využití v biologických aplikáciách
  
• prehľad histórie quantum dots
• konkrétne aké typy qdots sa používajú (napr. podľa veľkosti, podľa materiálu),
• aké vlnové dĺžky svetla sú na ne použiteľné,
• ako konkrétne prebieha spätná väzba medzi qdots a A.I.
• akým spôsobom je možné qdots z tela odstrániť alebo naopak podporiť ich zotrvanie.
• aké procesy v bunke sa dajú konkrétne cez qdots ovládať,
• prečo sú extrémne stabilné a vhodné na dlhodobé sledovanie v tele.
• prečo qdots svietia silnejšie ako bežné farbivá,
• ako sa dajú "nacieliť" na konkrétny typ bunky.
• ako presne sa qdots dostanú do bunky (cez aké mechanizmy),
• a viac…