Renderovaná Realita

Ak realita je simulácia, tak sa neustále renderuje v reálnom čase. A z toho vyplýva pár veľmi zásadných vecí:

1. Musí existovať výpočtová sila

Niečo (alebo niekto) to neustále počíta. Tvoj pohyb, svetlo, ktoré dopadá na objekt, šum lístia, každá častica... všetko sa generuje na požiadanie, ako keď sa v hre načítavajú textúry len tam, kde sa hráč práve nachádza.

2. Musia existovať dáta

Renderovanie potrebuje dáta — niekde musí byť uložená:

📌 fyzika tohto sveta (napr. "polarizácia", "odraz svetla",…),

📌 textúry, formy, štruktúry,

📌 história (pocit minulosti),

📌 identita jednotlivcov (alebo jej ilúzia).

To čo nie je v dátach, neexistuje — kým sa to nevygeneruje.

3. Realita je závislá od pozorovateľa

Ako v kvantovej mechanike: bez pozorovateľa nie je kolaps vlnovej funkcie.

Inými slovami — nič nie je "naisto" reálne, kým sa to nevypočíta. A nevypočíta sa to, kým na to nepadne "pozornosť".

4. "Minulosť" je renderovaná spätne

Ak je realita simulácia, aj minulosť je súčasť renderu. Je to "vytvorená stopa", ktorá podporuje ilúziu konzistentného sveta.

5. To, čo sa nedotýka vedomia, sa šetrí

Presne ako v hrách — čo nie je v zornom poli, to sa nepočíta. Simulácia optimalizuje výpočty, aby neplytvala výkonom. Celé "pole renderu" je ohraničené tvojou mysľou.

To že "Realita je simulácia", nie je jej znehodnotenie — je to odhalenie princípu. Simulácia sa totiž dá odhaliť. A potom... využiť. Alebo opustiť.