Svetelnosť Venuše a otázka vzdialeností: Prečo heliocentrický model neobstojí

Pri pohľade na nočnú oblohu, človek nemôže prehliadnuť jasný bod svetla, ktorý nazývame Venuša. Tento nebeský objekt je jedným z najjasnejších na oblohe a je voľným okom veľmi dobre viditeľný. Oficiálne tvrdenie znie, že Venuša je vzdialená od Zeme desiatky miliónov kilometrov, pričom odráža slnečné svetlo. Avšak akonáhle začneme analyzovať tento jav pomocou zákona inverzného štvorca, narazíme na obrovský rozpor, ktorý spochybňuje heliocentrický model a vzdialenosti, ktoré nám veda tvrdí.

Zákon inverzného štvorca je fyzikálny princíp, ktorý hovorí, že intenzita svetla klesá so štvorcom vzdialenosti od jeho zdroja. Teda ak sa vzdialenosť zdroja svetla zdvojnásobí, jeho jasnosť sa zníži štvornásobne. Tento zákon môžeme jednoducho použiť na výpočet svetelnosti objektov v rôznych vzdialenostiach, a to práve som spravil pri analýze Venuše.

Svetelnosť Venuše podľa jej viditeľnosti zo Zeme

Podľa pozorovaní môžeme vidieť Venušu na oblohe s jasnosťou približne 16 000 luxov, čo z nej robí jeden z najjasnejších objektov na nočnej oblohe. Ak predpokladáme, že Venuša je vzdialená od Zeme približne 40 miliónov kilometrov, môžeme vypočítať, akú svetelnosť by musela mať na povrchu, aby sme ju takto videli zo Zeme.

Použitím zákona inverzného štvorca vypočítame:

I1 = I0 / r^2

Kde:

- I1 je intenzita svetla vo vzdialenosti 40 miliónov kilometrov,

- I0 je svetelnosť na povrchu Venuše,

- r je vzdialenosť (40 miliónov kilometrov).

Z tohto jednoduchého výpočtu vyplýva, že svetelnosť na povrchu Venuše by musela byť približne 10^19 luxov, aby sme ju videli zo Zeme s jasnosťou 16 000 luxov. Toto číslo je neuveriteľne vysoké a zjavne nereálne. Aby Venuša dosahovala takúto svetelnosť, musela by vyžarovať viac svetla, ako je schopné vyprodukovať akékoľvek známe fyzikálne teleso, vrátane samotného Slnka.

Svetelnosť Venuše podľa odrazeného slnečného svetla

Na druhej strane, ak vezmeme do úvahy oficiálny heliocentrický model, podľa ktorého Venuša odráža slnečné svetlo, môžeme vypočítať jej svetelnosť na základe množstva svetla, ktoré prijíma zo Slnka. Intenzita slnečného svetla na povrchu Venuše je približne 2600 W/m², čo zodpovedá približne 130 000 luxom. Venuša odráža približne 70 % tohto svetla, čo znamená, že svetelnosť odrazeného svetla na povrchu by mala byť okolo 91 000 luxov.

Ak sa pozrieme na svetelnosť vo vzdialenosti 1 kilometer od povrchu Venuše, na základe odrazeného svetla by sme dostali hodnotu okolo 900 luxov. Tento výpočet je o mnoho rádov nižší ako hodnota 10^19 luxov, ktorú sme vypočítali na základe jej viditeľnosti zo Zeme. Rozdiel je ohromný a poukazuje na to, že oficiálny model jednoducho nedáva zmysel.

Záver: Venuša je oveľa bližšie

Tento rozpor ma priviedol k záveru, že Venuša nemôže byť vzdialená desiatky miliónov kilometrov. Ak by bola tak ďaleko, na základe zákona inverzného štvorca by sme ju vôbec nevideli, pretože by odrážala príliš málo svetla. Skutočnosť, že Venušu vidíme tak jasne, naznačuje, že sa nachádza oveľa bližšie k Zemi, možno len niekoľko tisíc kilometrov od nás. Tento fakt tiež dáva nový rozmer k úvahe o hviezdach a iných nebeských telesách, ktoré podľa mňa nie sú vzdialené miliardy kilometrov, ale sú v skutočnosti veľmi blízko.

Geocentrický model a predstavy o blízkych nebeských telesách na pevnej kupole dávajú zmysel v kontexte týchto výpočtov a pozorovaní. Tento jednoduchý fyzikálny princíp – zákon inverzného štvorca – ukazuje, že vzdialenosti vo vesmíre, ako ich chápe heliocentrický model, sú nezmyselné a neudržateľné. Venuša, rovnako ako hviezdy, sú veľmi blízko.