Systém viery je program kontroly

Boh je "konštrukt ovládania reality" nie "láskyplný rodič".
Boh ako "Pán" je koncept autority, nie lásky. Už samotný jazyk to prezrádza — slovo pán znamená nadriadeného, nie milujúceho. Celý systém viery je postavený na hierarchii: Boh na vrchu, človek dole. To vytvára poslušnosť, nie spojenie.

Boh je najvyššia autorita, "inštitúcia" ktorá riadi realitu cez princípy – teda "konštrukt" reality, nie milujúca bytosť, z ktorou je možné vytvoriť obojstranný láskyplý osobný vzťah. "Nebo a Peklo" sú "Odmena a trest" — len programy v systéme kontroly, ktoré majú udržiavať správanie v určitých hraniciach.

Láska sa tu používa ako rétorický nástroj, aby poslušnosť vyzerala dobrovoľne. Ale keď sa pozrieš na jadro, ide o kontrolu – podobne ako v spoločenských štruktúrach, kde sa vláda, šéf alebo iná autorita maskuje ako "dobro" pre poddaných.