Toroidná Hmota a MagnetoElektrická Fyzika Éteru

Základné stavebné kamene hmoty, tak ako ich tradične chápe veda, sú často vnímané ako pevné častice. Tento článok ponúka alternatívny pohľad na atóm a jeho súvisiace vlastnosti prostredníctvom konceptu éteru a toroidných vĺn. Zámerom je predstaviť model, ktorý vysvetľuje základné fyzikálne a chemické javy ako výsledok dynamiky a prúdenia éteru, čím poskytuje odlišnú perspektívu na magnetizmus, elektrinu či chemické väzby.

Éter a Atóm

Atom je v tomto modeli vnímaný ako toroidná vlna, ktorá nie je pevnou entitou, ale skôr stavom alebo konfiguráciou éteru. Tento model zobrazuje atóm ako niečo, čo má špecifickú frekvenciu a polomer toroidu. Podobne ako farby v spektre svetla, ktoré nie sú oddelené, ale plynule prechádzajú jedna do druhej, aj atomy môžu byť vnímané ako rôzne stavy éteru. To znamená, že atóm nie je izolovaná entita, ale skôr rôzne vibrácie éteru, ktoré sa líšia podľa frekvencie (pre reaktivitu) a polomeru toroidu (pre "hmotnosť").

V tomto pohľade môžeme chápať atóm ako "vlnu" v éteri, ktorá sa správa ako uzavretý cyklus. Podobne, molekuly a iné štruktúry by vznikali interakciami týchto vĺn alebo toroidov. V tomto rámci neexistujú žiadne subatomárne častice (ako elektron, kvark atď.), ale skôr všetky "častice" a ich vlastnosti sú len prejavmi vĺn v éteri ako základnej kvapalnej substancie všetkého čo existuje. Tieto vlny, ktoré sú v určitých podmienkach schopné vytvoriť rôzne štruktúry (ako atómy, molekuly, atď.), sú výsledkom vibrácií a interakcií v rámci éteru.

Polarita Atómu a Magnetizmus

Ak uvažujeme o toroidoch ako základných štruktúrach hmoty, magnetizmus v tomto modeli môže byť považovaný za dôsledok polarizácie toroidu. Vytváranie pólov na toroidoch, vstupný ("negatívny"; implózia éteru) a výstupný ("pozitívny", explózia), je spôsobené prúdením éteru v určitom smere, čo generuje "magnetické polia". Tento pohľad predpokladá, že magnetizmus nie je nejakou samostatnou silou, ale len špecifickým prejavom usporiadania a pohybu éteru v týchto toroidných štruktúrach. Na toroidálnom objekte vznikajú dva póly – jeden, ktorým  éter vstupuje, a druhý, ktorým éter vystupuje.

Tieto vlastnosti môžu vysvetľovať, prečo sa magnety navzájom priťahujú alebo odpudzujú – ide o efekt prúdenia éteru, ktorý vytvára "magnetické pole" okolo toroidov, ktorého toroidný tvar je dobre pozorovateľný na tzv.magnetických siločiarach. Magnetická príťažlivosť a magnetická odpudivosť sú dôsledkom prúdenia éteru v závislosti od vzájomného umiestnenia pólov jednotlivých toroidných atómov. Rovnaké póly sa odpudzujú a opačné póly sa priťahujú.

Magnetizmus materiálov závisí od toho, ako sú atómové toroidy usporiadané v materiáli. V materiáloch, ako sú kovy, sú toroidy usporiadané v pravidelnej mriežke, čo umožňuje synchronizované prúdenie éteru v jednom smere, a tým vzniká jav známy ako magnetizmus. V materiáloch bez pravidelného nasmerovania toroidov sa magnetické účinky vyrušia, čo znamená, že magnetizmus nie je na makroskopickej úrovni pozorovateľný.

Elektrina

Elektrina je v tomto modeli chápaná ako prúdenie éteru medzi atómami, kde obieha v toroidoch. Tento prúd éteru je to, čo sa považuje za "elektrickú energiu". Elektrické prúdy sú teda vlastne pohyb éteru cez usporiadané štruktúry, pričom tento prúd môže byť riadený externými vlnami alebo poľami (napríklad elektromagnetickými poľami). 

Elektróny, ktoré vníma moderná veda ako nositeľov elektrického náboja, v tomto prípade neexistujú ako samostatné častice, ale skôr ako regionálne koncentrácie prúdiaceho éteru. Elektrická sila je teda vyjadrením toho, ako éter prúdi cez rôzne oblasti a spôsobuje interakcie medzi toroidmi, ktoré vnímame ako "náboje". Tento prúd éteru sa správa podobne ako elektrický prúd v tradičných modeloch, len s tým rozdielom, že v tomto prípade je základným pohonom éter, nie nejaké individuálne častice.

Molekula a Chemická Väzba

Molekula je usporiadanie viacerých atomických toroidov, ktoré sú viazané prostredníctvom prúdenia éteru. "Chemická väzba" medzi atómami v tomto modeli vzniká ako forma éterického mostu medzi toroidmi, keď éter prúdi medzi rôznymi atómami a spája ich do väčšieho celku. Chemická väzba teda nie je tradičná väzba medzi atómami ako v bežnej chémii, ale skôr interakcia medzi vlnovými charakteristikami atómov, ktoré sa navzájom spájajú cez prúdenie éteru.

Implózny Pohon Atómu

Viktor Schauberger (1885–1958) bol rakúsky vynálezca, prírodovedec a lesník, známy predovšetkým pre svoje teórie a výskum vody, ako aj jeho experimenty s technológiami, ktoré sa zameriavali na využívanie prírodných síl a energetických procesov na pohon strojov. Schauberger mal veľmi netradičný pohľad na fyziku a prírodné javy, ktorý zahŕňal napríklad koncepty implózie a využívania tzv. "neviditeľnej" energie, ktorá by mohla byť užitočná pre alternatívne technológie.

Schaubergerov prístup k pohonu, ktorý nazval implózia, bol založený na vytváraní určitej formy energetického vákua alebo zníženia tlaku, ktoré vytvárajú silu ťahajúcu objekt dovnútra (na rozdiel od explózie, ktorá vyvoláva rozptýlenie). Podľa Schaubergera by mala táto implózna sila schopnosť získať energiu (éter) z okolitého prostredia alebo z nejakého druhu "prírodného média", ako je voda.

"Zotrvačnosť" Atómu

Aplikovanie princípu implózie na éter a toroidný model atómu prináša zaujímavú perspektívu na udržanie pohybu éteru v atóme a dynamiku, ktorá súvisí so "zotrvačnosťou atómu" alebo "jadrovou energiou." V tomto modeli, jadro atómu možno považovať za stred a os toroidu, ktorý vytvára dynamiku a tok éteru, ktorý sa pohybuje cez atomárnu štruktúru.

Implózia predstavuje vnútornú silu, ktorá udržuje energetický pohyb vo vnútri toroidu a umožňuje štruktúre atómu zostať stabilnou. Implózia spôsobuje, že sa energia (éter) pohybuje cez atóm a vytvára vírivú dynamiku, ktorá poháňa celú štruktúru. Tento pohyb je závislý na tom, ako sa éter interaguje so samotnou toroidnou štruktúrou a udržiava stabilitu a "zotrvačnosť" atómu.

"Jadrová Sila"

V tomto modeli neexistuje "jadrová" sila v zmysle modernej fyziky, pretože jadro nie je pevnou entitou. To, čo sa v tradičnej vede považuje za jadrovú silu, by v tomto modeli bola skôr zotrvačnosť atómu spôsobená stabilitou jeho toroidálnej štruktúry, ktorá sa snaží udržať svoju konfiguráciu v čase. Je to akýsi druh "sily", ktorá zabezpečuje stabilitu toroidu a jeho schopnosť udržiavať svoju frekvenciu a polomer, čo možno prirovnať k zotrvačnosti v bežnom zmysle.

"Jadrová energia" by mohla byť teda chápaná ako energetická štruktúra súvisiaca s centrálnym bodom toroidu (stredom a osou), kde sa energia éteru koncentruje a pohybuje. Táto energia má schopnosť interagovať s okolím a vytvárať silné dynamické interakcie, ktoré sa môžu prejaviť vo forme rôznych foriem žiarenia (vlnenia éteru), interakcií a "chemických" procesov.

Extrapolácia na makrosvet

Ak by tento model platil aj pre väčšie štruktúry, mohol by priniesť nové možnosti pre technológie, ktoré využívajú magnetické alebo elektromagnetické polia, ako sú motory, energetické generátory alebo komunikačné systémy. Schopnosť synchronizovať rezonancie medzi štruktúrami na mikroskopickej aj makroskopickej úrovni by mohla otvoriť nové oblasti v oblasti energetiky a technológie.

Pôsobenie Elektromagnetického Poľa

Elektromagnetické vlnenie, ktoré interaguje s toroidálnymi štruktúrami, by mohlo potenciálne ovplyvniť nielen chemické väzby, ale aj samotné atomové štruktúry, čo by viedlo k rôznym formám transmutácie materiálov, zmenám chemických vlastností a dokonca aj novým spôsobom, ako manipulovať s hmotou na subatomárnej úrovni. Tento pohľad otvára dvere novým spôsobom, ako možno chápať dynamiku hmoty, a ponúka možnosť experimentálneho ovplyvnenia základných štruktúr hmoty na veľmi jemnej úrovni.

Toroidy majú svoju inherentnú stabilitu, ktorá ich udržiava v určitých štrukturálnych usporiadaniach. EM pole (vlnenie v éteri) by však mohlo pôsobiť na tieto stabilné štruktúry, a to buď na zosilnenie ich zotrvačnosti (ak je poľom pôsobiace frekvencia v súlade s toroidom), alebo na ich destabilizáciu (ak frekvencia poľa naruší rovnováhu). Takto by bolo možné dosiahnuť zmenu v samotnej štruktúre atómu.

S veľmi intenzívnym elektromagnetickým poľom by mohlo dôjsť k zmene frekvencie alebo polomeru samotných toroidov. Ak by sa energia poľa zameriavala na konkrétne toroidy, mohla by ich premeniť na iné "formy" alebo preusporiadať ich štruktúru. To by mohlo byť analogické s transmutáciou prvkov, kde sa zmena toroidálnych štruktúr v atóme vedie k zmene chemických vlastností alebo dokonca k rozpadu atómu na menšie častice. Takéto vplyvy na toroidy by sa mohli prejaviť ako zmeny v základnej hmotnosti alebo reaktivite prvkov, čo by mohlo viesť k novým chemickým reakciám alebo premenám materiálov.

Ak by EM pole ovplyvnilo toroidy takým spôsobom, že by sa zmenil ich polomer alebo frekvencia, mohlo by to viesť k ich "rozpadu" na menšie toroidy alebo naopak k ich "spájaniu" do väčších celkov. Tieto procesy by mohli byť analogické s fúziou alebo štiepením v jadrovej fyzike, na úrovni atomárnych štruktúr. V tomto prípade by elektromagnetické vlny mohli zmeniť usporiadanie atómov v materiáloch, čím by vytvorili nové molekulárne alebo atómové štruktúry.

Veľkosť atómu

Rozmery atómov sa pohybujú v rade desiatok až stoviek pikometrov (pm). Typický atóm má približný polomer okolo 0,1 až 0,5 nm (nanometra), čo je 100 až 500 pm. Táto veľkosť je porovnateľná s vlnovými dĺžkami veľmi vysokých frekvencií elektromagnetických vĺn, konkrétne v oblasti rentgenových alebo gama vĺn. Elektromagnetické vlny s vlnovými dĺžkami v rozsahu piko- až femtometrov (10⁻¹² až 10⁻¹⁵ m) sa už približujú vlnovým dĺžkam, ktoré by mohli interagovať s atómami a ich subatomárnymi štruktúrami.

Vysokofrekvenčné vlny

Elektromagnetické vlny, ktoré by mohli ovplyvniť atomové a toroidálne štruktúry, by sme sa naozaj pohybovali v oblasti veľmi vysokých frekvencií. Rádovo by išlo o vlny s frekvenciami v rozmedzí 10¹⁶ až 10²⁰ Hz (vysokofrekvenčné rádiové vlny, mikrovlny, alebo gama a rentgenové žiarenie), ktoré majú vlnové dĺžky v rozmedzí od mikrometrov po pikometre.

Transmutácia

V tomto kontexte transmutácia, teda zmena jedného typu "materiálu" na iný, by mohla byť vysvetlená ako zmena rezonancie alebo frekvencie týchto toroidov. Ak sa tieto vlny vystavia určitému vplyvu, ako napríklad silnému elektromagnetickému poľu, ich parametre sa môžu zmeniť, čo vedie k vytvoreniu nových štruktúr alebo k rozpadu starých. To by mohlo vysvetľovať, ako sa jeden typ "prvku" môže premeniť na iný – prostredníctvom zmeny vlnového chovania týchto toroidov.

Podobne ako pri rezonancii v hudbe, keď určitá frekvencia spôsobí, že objekt začne vibrovať na svojej vlastnej frekvencii, aj atómy by mohli byť ovplyvnené elektromagnetickými vlnami, ktoré by zmenili ich "rezonančnú" frekvenciu. Tým by sa ich energetická štruktúra zmenila a atóm by sa stal iným prvkom.

Transmutácia prvkov by mohla zahŕňať aj manipuláciu s chemickými väzbami medzi atómami. Keď by sa menili frekvencie alebo polomery toroidov, došlo by k zmene "chemických väzieb", čo by mohlo spôsobiť vznik nových materiálov s odlišnými vlastnosťami. Tým by sa vytvorili nové molekuly, ktoré by boli založené na iných prvkoch.

V experimentálnom prostredí by sa tieto procesy dali skúmať v laboratóriách so silnými elektromagnetickými poľami, kde by sa použili technológie ako plazmové trubice alebo magnetické uzatvorenie na vytvorenie extrémnych podmienok potrebných na dosiahnutie transmutácie prvkov. Využitím týchto technológií by sa mohol získať lepší vhľad do toho, ako ovplyvniť atómové štruktúry a meniť ich na požadované formy.

Príklady praktických aplikácií

• Vysoké frekvencie svetelných vĺn (laserové impulzy): Použitie veľmi vysokých frekvencií, ktoré by zasiahli atómy v materiáloch, by mohlo spôsobiť zmenu ich vlnovej štruktúry a tým aj zmenu ich vlastností.
• Vysokofrekvenčné elektromagnetické polia: Použitie silných elektromagnetických polí, ktoré by ovplyvnili konkrétnu štruktúru atómov, by mohlo spôsobiť ich preusporiadanie alebo "transmutáciu". To by sa mohlo stať napríklad v zaobchádzaní s rôznymi typmi materiálov v kontrolovaných podmienkach, kde sa toroidy (atómové štruktúry) menia na iné formy.

Materializácia

Tento proces by mohol byť vnímaný ako vznik nových toroidov, ktoré sa formujú z vĺn éteru, pričom tieto vlny začínajú vytvárať stabilné štruktúry, ktoré sa stávajú "hmotnými". V praxi by to znamenalo, že určité vlny alebo rezonancie v éteri sú usmernené alebo usporiadané tak, že vytvoria konkrétnu formu, ktorú vnímame ako hmotný objekt. Tento proces by mohol byť podobný tomu, ako sa energie alebo vlny s vyššou frekvenciou začínajú usporiadavať do stabilných cyklov (toroidov), čím vytvárajú zdanlivú "hmotu".

Dematerializácia

Naopak, dematerializácia by mohla byť procesom, kde existujúce toroidy alebo štruktúry, ktoré sa vnímame ako hmotné objekty, začnú meniť svoje vlnové vlastnosti a rozpadajú sa na menšie vlny alebo zanikajú úplne. V tomto prípade by štruktúra toroidu "rozpadla", čo by znamenalo, že jeho vlnová rezonancia alebo stabilita bola narušená, a tým by sa tento objekt rozplynul alebo stal "nehmotným".

Dôsledky pre Meltológiu

Podľa tohto modelu by geologické štruktúry, horniny a kryštály mohli byť vnímané ako dôsledok transmutácie pôvodných stavebných materiálov, ako sú tehly a malta, pôsobením intenzívnych elektromagnetických polí a plazmatických javov. Tento pohľad na geológiu tvrdí, že to, čo dnes považujeme za prírodné materiály a geologické formácie, v skutočnosti vzniklo v dôsledku komplexných interakcií s elektromagnetickými poľami a plazmou, ktoré ovplyvnili pôvodné technické štruktúry, ktoré boli vystavené týmto javom.

Ak by boli tieto materiály (tehly, malta, ale aj ďalšie prvky) vystavené veľmi intenzívnym elektromagnetickým poliam alebo plazmatickým javom, ktoré vznikli pri kataklizmických udalostiach, mohlo to spôsobiť, že tieto materiály zmenili svoje štruktúry, získať nové vlastnosti, ako sú kryštálové štruktúry alebo pevnosť, ktoré dnes spájame s horninami a minerálmi. Takto transformované materiály by nemuseli byť rovnaké ako pôvodné stavebné prvky, ale štruktúry mohli by si mohli zachovať pôvodný tvar alebo pôvodné architektonické prvky ako sú veže, terasy, steny, podlažia, miestnosti, otvory, oblúkové klenby, rovnobežné vodorovné vrstvy a podobne, ktoré môžeme dnes pozorovať v krajine a skalných útvaroch.

Tento pohľad znamená, že mnohé geologické procesy, ktoré dnes spájame s pomalým vývojom a eróziou,  sa mohli skutočne objaviť v dôsledku veľmi intenzívnych, krátkych a rýchlych udalostí, ktoré dočasne destabilizovali pôvodnú štruktúru materiálov a spôsobili ich rýchlu transformáciu do tých foriem, ktoré dnes pozorujeme.

Žiarenie a jeho účinky na biologické systémy

Tieto myšlienky sú zaujímavé a rozširujú model elektromagnetického vesmíru, ktorý sa opiera o toroidálne štruktúry, vnímané ako základné prvky. Tieto nápady môžeme analyzovať podrobnejšie a prepojiť ich s fyzikálnymi a biologickými procesmi, ktoré ovplyvňujú.

V tomto modeli môže byť zaujímavé preskúmať, prečo niektoré formy žiarenia sú liečivé, zatiaľ čo iné môžu byť škodlivé. Na základe elektromagnetických frekvencií a rezonancií medzi "atomami" alebo toroidálnymi štruktúrami môže byť jasné, že rôzne formy žiarenia ovplyvňujú biologické systémy rôznymi spôsobmi.

Rezonancia medzi žiarením a biologickými štruktúrami

Kedykoľvek určité žiarenie (napríklad infračervené alebo mikrovlnné žiarenie) rezonuje s toroidnými štruktúrami na biologickej úrovni, môže to mať pozitívne alebo negatívne účinky. Ak žiarenie vytvára harmonické rezonancie s prirodzenými frekvenciami molekúl alebo buniek, môže to viesť k zlepšeniu zdravia alebo regenerácie (napríklad fototerapia). Naopak, ak rezonancia spôsobí nárast energie alebo destabilizáciu štruktúr (napríklad v prípade gama žiarenia), môže to viesť k poškodeniu buniek.

Radónové kúpele a iné formy liečivého žiarenia

V prípade radónových kúpeľov, kde dochádza k pôsobeniu nízkej úrovne radónového žiarenia, možno tieto vlny vnímať ako formu elektromagnetického pôsobenia, ktorá interaguje s biologickými štruktúrami spôsobom, ktorý je prospešný pre určitý typ liečby. Tieto formy žiarenia môžu podporovať rovnováhu alebo obnovu energetických štruktúr v tele.

Wi-Fi a neionizujúce žiarenie

Pre neionizujúce žiarenie, ako je Wi-Fi, by sa dalo uvažovať, že nízke frekvencie môžu ovplyvniť ionizáciu alebo rezonanciu toroidných štruktúr v biologických tkanivách. Dlhodobé vystavenie môže mať rôzne účinky na naše energetické polia, a tým aj na naše zdravie.

Dýchanie ako prenos éteru

Dýchanie v tomto modeli môže byť interpretované ako prenos éteru, ktorý je nevyhnutný pre pohon bunkových procesov. Kyslík v tomto modeli nie je len atomárnou entitou, ale skôr nositeľom éteru, ktorý je "pohonom" pre bunky. Dýchanie by teda bolo procesom, pri ktorom dochádza k výmene týchto éterických vĺn, ktoré podporujú bunkovú aktivitu.

• Kyslík ako nosič éteru: V tomto prípade by kyslík nemusel byť iba "atomom", ale skôr objektom, ktorý transportuje éter medzi bunkami. Po vstupe do tela cez dýchacie cesty by kyslík mohol slúžiť ako "nositeľ" pre prúdy éteru, ktoré umožňujú bunkám získať potrebnú energiu na svoju činnosť.

• Éter ako energia pre bunky: Tento éter by mohol byť tou "silou", ktorá poháňa metabolické procesy v bunkách. Využitím tohto modelu by sme mohli lepšie pochopiť, ako sa energia prenáša medzi bunkami a aké elektromagnetické interakcie sú zodpovedné za fungovanie biologických systémov.

Prostriedky na skúmanie fyziky toroidného atómu

V tomto prístupe by sa využili nástroje ako kymatika, plazma, mikroskopia a pokročilé simulácie na skúmanie vplyvu elektromagnetických polí na atomárne a molekulárne štruktúry, ktoré sú v tomto modeli interpretované ako toroidy. Tieto techniky by poskytli nové možnosti na vizualizáciu, experimentovanie a porozumenie základným fyzikálnym procesom, ktoré formujú hmotu na subatomárnej úrovni.

Bublinová kymatika

Využitie bublinovej kymatiky na skúmanie "fyziky toroidného atómu" je zaujímavý prístup, ktorý by mohol poskytnúť nové perspektívy na vnímanie štruktúr a dynamiky týchto toroidálnych systémov. Bublinová kymatika, ktorá skúma vzory, ktoré vznikajú v médiách (ako je voda alebo mydlová bublina) pri pôsobení zvukových vĺn, môže ponúknuť určitý náhľad na vlnové fenomény, ktoré sú v tomto modeli kľúčové pre pochopenie "atomárnej" štruktúry a interakcií.

Bublinová kymatika ukazuje, ako rôzne frekvencie zvukových vĺn vytvárajú vlnové vzory v tekutinách. Ak by sme toto prepojili s modelom toroidného atómu, mohli by sme hľadať podobné vlnové vzory, ktoré vznikajú v "éterickom médiu" okolo atómov. Zmeny v týchto vlnových vzoroch by mohli ukazovať na rôzne stavy toroidného poľa, ako sú zmeny v jeho veľkosti, forme alebo polarizácii, ktoré by mohli byť súčasťou správania sa atomárnych a subatomárnych častíc v tomto modeli.

Kymatika umožňuje skúmať, pri ktorých frekvenciách sa vytvárajú stabilné vzory (napríklad víry alebo uzly) v médiu. Tento princíp môže byť aplikovaný na skúmanie toho, pri ktorých frekvenciách sa toroidálne štruktúry atómov stabilizujú alebo destabilizujú. Zistenie takýchto rezonančných frekvencií by mohlo poskytnúť informácie o tom, aké elektromagnetické vlny môžu zmeniť alebo kontrolovať vlastnosti atómov alebo molekúl v tomto modeli.

Plazmová kymatika

Plazma je vhodné médium na skúmanie vlnových fenoménov, pretože plazmatické vlny, podobne ako zvukové vlny v kvapalinách, môžu vytvárať zaujímavé geometrické štruktúry. Použitím plazmy na skúmanie interakcií medzi elektromagnetickými poľami a toroidálnymi štruktúrami by sa mohli získať informácie o tom, ako plazma ovplyvňuje atomárne štruktúry a aké vlny môžu viesť k ich zmene.

Elektronová mikroskopia a kvantová tomografia

Pokiaľ ide o experimentálne nástroje, elektronová mikroskopia a kvantová tomografia by mohli poskytnúť vizuálne zobrazenie štruktúry na veľmi malých stupňoch. Tieto technológie by mohli byť prispôsobené na sledovanie zmeny tvaru alebo usporiadania toroidálnych štruktúr pri pôsobení elektromagnetických polí. Pomocou týchto techník by sme mohli skúmať, ako sa "atomy" alebo ich štruktúry správajú pri rôznych elektromagnetických frekvenciách a aké následky by tieto zmeny mali na materiály.

Nástroje na meranie elektromagnetických vĺn

Pomocou pokročilých prístrojov na meranie elektromagnetických vĺn, ako sú spektrometre a analyzátory vĺn, by sa dali presne zmerať vlny, ktoré sú v rezonancii s toroidálnymi štruktúrami. Tieto prístroje by umožnili preskúmať, ktoré vlny spôsobujú zmenu v štruktúrach materiálov alebo "atomov" a ktoré naopak ich stabilizujú.

Využitie počítačových simulácií a modelovania

Modelovanie pomocou počítačov môže byť neoceniteľným nástrojom na simuláciu správania elektromagnetických polí a ich interakcií s toroidálnymi štruktúrami. Pokročilé simulácie môžu predpovedať, aké vlny, frekvencie a energie sú potrebné na ovplyvnenie toroidov a môžu pomôcť určiť teoretické hranice pre experimentálne nastavenia.

Záver

Model éteru a toroidných štruktúr atómov otvára nové možnosti pre pochopenie základnej štruktúry hmoty a energetických interakcií. Tým, že zdôrazňuje dynamiku a spojitosť namiesto izolovaných častíc, ponúka inovatívny pohľad na prírodné javy. Tento koncept môže slúžiť ako základ pre budúci výskum a technológie, ktoré by mohli lepšie reflektovať princípy fungovania Matrixu.