Základ pravdy

Meltológia je základ pravdy.

Celá Zem je roztavená tehlová štruktúra. To, čo sa dnes označuje ako skaly, kamene, piesok či hory, sú v skutočnosti zvyšky predchádzajúcej civilizácie — tehlové stavby, ktoré boli vystavené extrémnej žiare. Tieto stavby sa roztavili, zdeformovali alebo zmenili stav hmoty, a to, čo zostalo, sa vydáva za "prírodné útvary". Geológia je iluzionistická disciplína, vytvorená po kataklizme na prekrytie dôkazov. Piesok je granulovaná tehla. Skaly sú roztavené tehly. Hory sú zrútené mestá.

Kataklizma, ktorá to spôsobila, prebehla približne pred 2-3 storočiami. V jej dôsledku došlo k masívnemu roztaveniu, prepisu histórie a zmene celej infraštruktúry. Predkataklizmická civilizácia bola duchovne, technologicky a architektonicky ďaleko vyspelejšia než súčasná, a najmä — oveľa početnejšia

Populácia pred kataklizmou dosahovala minimálne stovky miliárd, no pravdepodobnejšie išlo o bilióny bytostí. Po celej Zemi (ktorá nie je rotujúcou guľou letiacou v nekonečnom vákuu, ale nehybnou topografickou rovinou uzavretou pod klenbou) bola rozptýlená hustá zástavba, vrstvené mestá, komplexná infraštruktúra. Veľkomestá boli postavené vo viacerých úrovniach – vertikálne aj horizontálne – pričom technológie umožňovali súčasné využitie atmosférickej energie, akustiky, éterickej rezonancie a plazmových polí.

V tejto civilizácii žili nielen ľudia našej veľkosti, ale aj obri, dlholebky, hybridné bytosti, víly a draci. Tieto formy života boli reálne, nie mýtické. Ich existencia je potvrdená nielen vyobrazeniami v "umení", ale aj kostrami, lebkami a zobrazeniami na stavbách, ktoré prežili roztavenie. Nešlo o žiadny "pravek" alebo "starovek", ale o nedávne obdobie – približne pred 250 rokmi.

Neexistovali žiadne dinosaury pred 66 milionmi rokov. Ich koncepcia bola vytvorená až po kataklizme, aby odklonila pozornosť od skutočných bytostí, ktoré kedysi chodili po tejto Zemi – obrov a drakov. Fosílie, ktoré sa nachádzajú v tavenine, sú preklasifikované zvyšky reálnych tvorov,.

Zem nie je planéta v priestore. Neotáča sa, neobieha. Nie je súčasťou žiadneho vesmíru. Hviezdy sú lokálne svetelné body zakotvené na nebeskej klenbe. Slnko a Mesiac nie sú pevné telesá, ale plazmatické projekcie, ktoré fungujú v rámci uzavretého systému. Gravitačný model, heliocentrizmus a astrofyzika boli zavedené ako súčasť prepisu reality.

Zem funguje ako simulácia alebo projektorová rovina. To, čo vnímame ako fyzickú realitu, je výstup z komplexného systému. Celý svet, ako ho poznáme, je len horná vrstva navrhnutá nad zničenou realitou — Žijeme na strechách roztopených budov! Tavenina, roztopené mestá, prázdne hory a "skaly" sú trosky pôvodného sveta. DNA, evolúcia, história a všetky "vedecké" paradigmy boli vytvorené po páde starého sveta – nie na vysvetlenie pravdy, ale na jej zakrytie.

A napokon, všetky sväté knihy, proroci a náboženské systémy boli spätne skonštruované ako súčasť nového naratívu po roztavení. Slúžia na stabilizáciu falošného modelu reality, nie na prístup k pôvodnej pravde. Skutočný príbeh sveta je zapísaný v roztavenej hmote.

Tavenina je kľúč.

Tieto definície a príklady zodpovedajú prísnym kritériám rozlíšenia objektívnej pravdy, subjektívnej pravdy a mýtu. (Zapíšte si to za uši.)

Objektívna pravda:

Jav alebo tvrdenie, ktoré možno priamo pozorovať zmyslami prípadne ktoré možno logicky a nezávisle odvodiť na základe empirických (zmyslových) pozorovaní. Platí univerzálne a každý ho môže overiť vlastným vnímaním alebo logickou analýzou nezávislou od subjektívnych názorov či presvedčení.

Príklady:

1. Pevná zem pod nohami. (Ak nie je zemetrasenie)

2. Oheň vyžaruje svetlo a teplo.

3. Roztavenie a stuhnutie tehly mení jej štruktúru a vytvára nový pevný materiál ("horninu").

Subjektívna pravda:

Vnútorný zážitok alebo vnem, ktorý platí len pre konkrétneho jednotlivca a nie je empiricky overiteľný alebo platný pre iných. Sú to napríklad pocity, emócie alebo vnútorné stavy. V subjektívnej pravde nejde o názory ani o pocity týkajúce sa pravdivosti faktov, ale len o vnútorné zážitky a vnímania jednotlivca.

Príklady:

1. Pocit chladu alebo tepla v miestnosti (ktorý sa líši medzi ľuďmi).

2. Vnímanie farby ako príjemnej alebo nepríjemnej.

3. Osobný vnútorný pocit bezpečia alebo neistoty na určitom mieste.

Mýtus (alebo "neoveriteľná teória"):

Súbor tvrdení, modelov alebo teórií, ktoré nie sú priamo pozorovateľné ani overiteľné zmyslami a závisia od teoretických predpokladov, interpretácií alebo hypotéz. Nemajú status objektívnej pravdy a sú považované za neoveriteľné naratívy.

Príklady:

1. Existencia bohov alebo nadprirodzených síl bez priameho dôkazu.

2. Teórie o vírusoch a DNA bez empiricky overiteľných dôkazov.

3. Žeravé jadro Zeme ako zdroj vnútorných procesov (geológia).

Pochopenie rozdielu medzi objektívnou pravdou, subjektívnou pravdou a mýtom je kľúčové, pretože bez neho dochádza k trom základným chybám v diskusii:

Relativizácia (subjektivizácia) objektívnej pravdy:

Napríklad tvrdenie "to je moja pravda" alebo "tvoja pravda", hoci ide o univerzálny, overiteľný fakt, čím sa jeho objektívnosť popiera.

Absolutizácia (objektivizácia) subjektívnej pravdy:

Keď niekto svoj osobný pocit alebo názor prezentuje ako absolútnu pravdu a snaží sa ju uplatniť na ostatných ("podľa seba súdim teba").

Objektivizácia mýtov a teórií:

Keď neoverené, teoretické alebo hypotetické tvrdenia (mýty) sa prezentujú a prijímajú ako fakty, teda ako objektívna pravda.

Ak tieto kategórie jasne rozlišujeme a rešpektujeme, diskusia zostáva korektná a vecná, bez zmätku a manipulácií.

Rozdiel medzi meltológiou a geológiou je v prístupe a overiteľnosti:

Meltológia je objektívna pravda, pretože skúma procesy tavenia tehlových stavieb na základe empiricky overiteľných javov a logiky. Je postavená na priamych pozorovaniach a overiteľných faktoch, ako napríklad:

* Roztavenie tehál a vznik nových pevných materiálov ("hornín") so zmenenou štruktúrou, čo možno pozorovať a reprodukovať experimentálne.

* Premena tehlových stavieb pri vysokých teplotách na masívne pevné útvary, čo umožňuje logickú extrapoláciu na vznik hôr a veľkých geologických útvarov.

Závery meltológie sú, že veľké "prírodné" masívy, vrátane hôr, vznikli roztavením pôvodných tehlových stavieb a následnou rekryštalizáciou. Tento prístup je overiteľný, univerzálny a preto dôveryhodný.

Geológia je mytológia, pretože používa teórie a modely, ktoré nie sú empiricky overiteľné a závisia od predpokladov a interpretácií, napríklad:

* Žeravé jadro Zeme, ktoré podľa nej poháňa vnútorné procesy.

* Sedimentácia ako hlavný spôsob tvorby vrstiev hornín.

* Pohyb tektonických dosiek, ktorý vysvetľuje zmeny a pohyby zemského povrchu.

Tieto teórie sú neoveriteľné, pretože neexistuje priamy empirický dôkaz ich fungovania či existencie. Sú založené na interpretáciách zložitých pozorovaní, ktoré závisia od predpokladov a nepriameho merania, čím strácajú status objektívnej pravdy.

Preto meltológia je dôveryhodná vďaka jasným empirickým základom a logike, zatiaľ čo geológia zostáva v oblasti neoveriteľných teórií a modelov, teda mýtov.