Zem ako Materská Doska

Prírodný alebo Človekom Vyvorený Svet?

Dnes všeobecne vládne naturalistická predstava o vzťahu medzi človekom a prírodou založená na presvedčení, že príroda je primárna a človek je jej produktom. Tento pohľad predpokladá, že človek je výsledkom dlhých procesov evolúcie, a že príroda existuje ako nezávislý systém, ktorý formuje a ovplyvňuje ľudské bytosti. Avšak, koncept, že príroda je v skutočnosti dielom človeka, otvára dvere novému pohľadu na náš svet a jeho vznik.

Tento koncept predpokladá, že prostredie, v ktorom žijeme nie je výsledkom miliard rokov náhodných procesov, ale skôr zámerným a premysleným produktom komplexnej civilizácie, ktorú nazývame "Starý svet". Táto civilizácia existovala pravdepodobne tisíce rokov a zanikla počas kataklizmy nazývanej X-faktor v pomerne nedávnej minulosti.

Podľa teórie "Materská doska Zem" existovala jedna celosvetová civilizácia, ktorá prepojovala rôzne kultúry a regióny na Zemi. Tieto kultúry zdieľali pokročilé technológie a poznanie, čo im umožnilo budovať monumentálne stavby a infraštruktúru, ktorá bola navrhnutá tak, aby optimalizovala energetické toky Zeme. Tieto stavby a ich usporiadanie neboli náhodné; naopak, boli strategicky navrhnuté a umiestnené, aby maximalizovali vitalizáciu prostredia harmonizáciou prírodných síl a elementov.

Architechnológia

Koncepcia "antiquitech," alebo starovekých technológií tvrdí, že v minulosti existovali vyspelé technológie, ktoré súčasná archeológia a história buď neodhalili, alebo zámerne ignorujú. Táto teória tvrdí, že mnohé z historických a architektonických zázrakov, ktoré dnes považujeme za výsledok primitívnych nástrojov a otrockej manuálnej práce, boli v skutočnosti vytvorené za pomoci pokročilých technológií, ktoré sa stratili alebo boli z nejakého dôvodu utajené.

Teoretici antiquitech tvrdia, že niektoré stavby a objekty, ako napríklad pyramídy, katedrály a iné monumenty, mohli byť v skutočnosti navrhnuté na prenos, skladovanie alebo generovanie energie na princípoch rezonancie a elektromagnetizmu. Tieto štruktúry slúžili nielen ako symbolické budovy, ale aj ako technické zariadenia, ktoré mohli využívať elektromagnetickú energiu Zeme.

Podstatnou súčasťou antiquitech bola tehlová architektúra, ktorá fungovala ako "materská doska" Zeme. Stavby Starého sveta sú považované za komponenty tejto architektonickej technológie, nazývanej aj "architechnológia". Ich dizajn a umiestnenie sa zakladali na princípoch posvätnej geometrie a využívaní energetických polí, čo umožnilo prenášanie a harmonizáciu rôznych energetických tokov.

Veľké Dielo

Zem podľa tejto predstavy nie je pasívnym objektom vo vesmíre, ale aktívnym a komplexným systémom, ktorý sa správa podobne ako materská doska v modernej elektronike. Z pohľadu tejto teórie je všetko okolo nás, vrátane miest a krajiny, ekosystémov a dokonca aj geologických útvarov, výsledkom činnosti a zamýšľania predchádzajúcej civilizácie. V tejto perspektíve nie sú hory a rieky iba náhodné formácie, ale pôvodne tehlové stavby a neskôr zničené prostredie, ktoré reflektujú zručnosti a poznanie ľudí, ktorí tu žili.

Tento pohľad naznačuje, že nie je nič skutočne "prírodné" v tom pravom zmysle slova. Každý aspekt krajiny, od budov po lesy, je vytvorený s určitým cieľom. Mestá, obce aj krajina, ktoré vidíme dnes, sú len pozostatkom prostredia, ktoré sa vyvíjalo a prispôsobovalo potrebám obyvateľstva.

Komponenty

Predstavme si Zem ako materskú dosku, ktorá spája a integruje rôzne systémy a komponenty, podobne ako základná doska v počítači. Takáto materská doska by mala zahŕňať geografické útvary, všetky architektonické štruktúry, energetické siete a aj environmentálne faktory, ktoré spoločne tvoria harmonický systém.

Tieto "komponenty" sú prepojené energetickými tokmi, ktoré ovplyvňujú všetko od klímy po biologickú rozmanitosť. Tieto štruktúry boli navrhnuté tak, aby zosilňovali a usmerňovali energetické toky Zeme, čo umožnilo efektívne využívanie energie na rôzne účely, od zabezpečenia potrieb bežného života cez liečenie až po duchovný rozvoj. Monumentálne stavby neboli hrobky alebo len miesta uctievania, ale mali polyfunkčný technologický a duchovný význam.

Vitalita, Zdravie a Spiritualita

Architechnológia sa zameriava tiež na používanie technológií na liečenie a vitalizáciu prostredia, ako aj na podporu zdravia a pohody jednotlivcov. Dôraz na harmonizáciu energií v tomto koncepte smeroval nielen na zlepšenie fyzického zdravia, ale aj na rozvoj mentálnych a duchovných schopností.

To mohlo zahŕňať techniky podobné elektrokultúre pestovania rastlín, zvukové vibrácie  a iné metódy zamerané na liečenie a harmonizáciu organizmov s ich éterickými predlohami. Podobne ako v príklade morfogenetických polí, kde sa informačné pole považuje za základný vzor pre formovanie a rozvoj biologických štruktúr, architechnológia mohla poskytovať prostredie, ktoré podporuje a zosilňuje základnú energiu, životnú silu, ktorú všetko živé potrebuje.

Zem je chápaná ako vybudovaný systém, ktorý podporuje harmonizáciu a vitalizáciu prostredia a životných foriem. Zem je technológia alebo architektonická štruktúra, ktorá bola postavená ľuďmi a funguje ako materská doska pre všetko, čo tu existuje. Je to komplexný systém, ktorý slúži ako energetická sieť, ktorá generuje a distribuuje vodu, elektromagnetickú energiu a ďalšie zdroje. Tieto energetické toky sú ovplyvnené rôznymi architektonickými prvkami, ktoré sa na nej nachádzajú.

Geografiu Formovali Ľudia

Všetko, čo dnes považujeme za historické alebo prírodné, bolo vybudované a upravené ľuďmi, a to v pomerne krátkom časovom období niekoľkých tisícročí. V Starom svete mali pokročilé technológie a rozvinuté spôsoby, ako manipulovať s prostredím. Všetko postavili a upravili ľudia, pričom to čo dnes označujeme ako geologické útvary sú pôvodne tehlové komponenty tejto siete, neskôr roztavené a transformované dôsledkom kataklizmy.

Podľa tejto predstavy nešlo o to, že by staroveké stavby boli postavené na strategických geografických bodoch alebo prírodných energetických uzloch; naopak, tieto stavby samotné formovali geografiu Zeme. Zem, ako ju dnes poznáme – s jej horami, riekami, kotlinami či kontinentmi – je priamym dôsledkom architektonického a geometrického zámeru, kde všetky tie monumentálne štruktúry ako pyramídy, katedrály, hviezdicové pevnosti a aj hory sú priamo súčasťou Zeme ako systému. Tým pádom Zem nie je len povrchom, na ktorom sú rozmiestnené stavby, ale tie stavby samotné vytvárajú Zem, akúsi materskú dosku a sieť, ktorá ovplyvňuje frekvencie a toky energií v rámci celého prostredia.

Geografia je dôsledok architektúry. Keďže každá stavba bola súčasťou tohto celosvetového systému, tak krajinné prvky, ktoré dnes považujeme za prírodné formácie (hory, údolia, riečne systémy), sú roztavené a zničené pozostatky týchto stavieb. Tieto stavby boli umiestnené s takým presným geometrickým plánom, že samotná Zem je chápaná ako "vytvorená štruktúra" tejto predchádzajúcej civilizácie, v ktorej architektúra a geografia sú nerozlučne spojené.

Jedna Celosvetová Civilizácia

Tento pohľad na históriu sa zakladá na predstave, že civilizácia, ako ju poznáme od staroveku až po renesanciu, bola v skutočnosti jednou veľkou celoplošnou civilizáciou. Táto civilizácia bola technologicky vyspelá a stavby, ktoré dnes pokladáme za staroveké kamenné monumenty v skutočnosti vznikli transformáciou tehál a ďalších stavebných materiálov. Tehly počas kataklizmy prešli procesom, ktorý ich premenil na horniny a kamenné bloky a spôsobil ich súčasnú podobu.

Tento proces, počas ktorého tehly skameneli a spojili sa do väčších útvarov bol spôsobený plazmatickou udalosťou alebo nejakým celoplošným fyzikálnym javom. Kataklizma bola zároveň momentom, kedy sa prerušila história starej civilizácie a zaviedol sa nový poriadok, v ktorom je väčšina súčasných historických a geologických poznatkov súčasťou evolučnej teórie, čo je konštrukt slúžiaci na potlačenie pravdy a kontrolu obyvateľstva.

Tento myšlienkový rámec ponúka jedinečnú interpretáciu a výklad toho, čo dnes považujeme za historické a archeologické dôkazy. Z tohto pohľadu sú rôzne "historické obdobia" iba fiktívnymi etapami, ktoré vedú ľudí k tomu, aby prijali oficiálne dejiny ako oddelené, logicky naväzujúce kapitoly, hoci v našom ponímaní sú iba rôznymi aspektmi tej istej celosvetovej civilizácie, existovali súbežne a zanikli naraz v nedávnej minulosti počas plazmatickej kataklizmy, ktorá zdevastovala Starý svet.