Zem je teraformovaná
Terén na celom zemskom povrchu je umelo vytvorený. Tento proces nazývaný teraformácia sa využíva aj dnes, aj keď v oveľa menšej miere ako v čase Starej civilizácie.
Pozorujeme dva hlavné typy výstavby:
- Plošina alebo plateau – často slúži ako základ pre významné stavby, napríklad chrámy. U nás na Slovensku sa kostoly zvyknú nachádzať na vyvýšenej plošine, pričom vchod je na úrovni tejto plošiny. Sú tam však aj poschodia vnútri tejto plošiny. Iný vchod sa môže nachádzať pri základni plošiny, ako to je vidieť napríklad v Senohrade. Plošina môže byť iba kopec hliny alebo to môžu byť vysoké tehlové múry, ktoré sú dnes často úplne alebo čiastočn skamenené a nazývame ich útesy.
- Terasovité úrovne – ide o systematicky usporiadaný terén, kde jednotlivé úrovne sú odstupňované a navzájom nadväzujú.
Celý terén je zároveň usporiadaný vo vrstvách. To znamená, že plošina, na ktorej sa nachádza stavba, môže byť situovaná na inej, väčšej plošine – nazvime ju rovina. V rámci tejto roviny môžu existovať tzv. podzemné chodby, ktoré však neboli vykopané, ale skôr vybudované a neskôr hore uzavreté alebo zasypané.
Niektoré stavby, ako napríklad hrady, mávajú vchody na rôznych úrovniach nazývaných nádvoria. Vchody nižších úrovní môžu byť dnes roztavené alebo zasypané. Tieto vrstvy terénu je veľmi dobre vidieť na takzvaných hviezdnych pevnostiach alebo hviezdnych mestách.
Podobne mestá – najprv bola postavená infraštruktúra, na ktorej následne vznikli budovy, Nie naopak ako nám tvrdia historici, že najprv postavili budovy a potom vykopávali kanalizáciu. Špecifickou otázkou sú povodia riek, vodovody a kanalizácie, čo je však na dlhšiu diskusiu.
Samozrejme, toto všetko je predmetom pozorovania, výskumu a diskusie. Otázka zostáva, či tieto štruktúry budovali ľudia, architekt Matrixu, alebo išlo o kombináciu oboch. Indície, ako napríklad používanie malty a značiek na tehlách, naznačujú ľudský pôvod. Avšak logistická náročnosť a rozsah týchto projektov – plánovaných a realizovaných s neuveriteľnou dômyselnosťou, zložitosťou, presnosťou a úrovňou detailu – presahujú naše bežné predstavy.
Ďalším javom, ktorý pozorujeme, sú tzv. bahenné záplavy, v meltológii nazývané tehlové záplavy. Tieto záplavy na mnohých miestach zatopili mestá bahnom až do výšky niekoľkých metrov. Výsledkom sú budovy, ktorých pôvodné vchody sú vo výkopoch pod úrovňou súčasného terénu, alebo majú nové vchody vytvorené napríklad z okien a dostupné cez pridané schodisko.
Zaujímavým fenoménom sú aj rokliny alebo kaňony riek. Tieto štruktúry, vrátane koryta a útesov na brehoch, nevznikli prirodzeným spôsobom, ale sú dielom výstavby.
Toto sú niektoré z možností teraformácie, ktoré pozorujem pri skúmaní týchto javov. O tomto všetkom som už zdieľal v diskusnej skupine na telegrame množstvo príkladov a fotodokumentácie.