Zovšeobecnenie
Zo série ZÁKLADY LOGIKY
Ak máte veľa dôkazov o určitom jave a žiadne dôkazy, ktoré mu odporujú, môžete pristúpiť k zovšeobecneniu.
Čo je zovšeobecnenie?
Zovšeobecnenie je proces, pri ktorom sa na základe pozorovania určitých javov alebo dôkazov vytvorí širší záver, ktorý sa aplikuje na podobné situácie alebo prípady. Čím viac dôkazov máte, tým väčšia je pravdepodobnosť, že zovšeobecnenie bude správne. Dôležitá je však aj kvalita a relevancia týchto dôkazov. Dôkazy by mali pochádzať z rôznych zdrojov alebo rôznych kontextov, aby bolo zovšeobecnenie platné. Ak sú dôkazy z veľmi úzkej alebo homogénnej vzorky, zovšeobecnenie môže byť nesprávne.
INDUKCIA
Zovšeobecnenie sa robí na základe indukcie, teda usudzovania z konkrétnych prípadov na všeobecné závery a pravidlá. Na rozdiel od dedukcie, kde sa vyvodzujú konkrétne závery z daných všeobecných pravidiel, indukcia ide opačným smerom – Z KONKRÉTNYCH PRÍPADOV USUDZUJEME VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ.
Princípy indukcie:
Pozorovanie jednotlivých prípadov
Pri indukcii sa najprv zbierajú konkrétne prípady alebo dôkazy.
Identifikácia vzorcov
Z týchto jednotlivých pozorovaní sa hľadajú spoločné vzory alebo pravidelnosti.
Vytvorenie všeobecného záveru
Na základe identifikovaného vzoru sa formuluje všeobecný záver.
Indukcia umožňuje vytvárať všeobecné pravidlá aj v situáciách, kde nie sú známe všetky možné prípady. Väčšina objavov a teórií je založená na induktívnom uvažovaní, kde sa pozorovania skúmajú a na ich základe sa formulujú závery. Na rozdiel od dedukcie, kde sú závery nevyhnutné, indukcia nikdy nedáva úplnú istotu. Vždy existuje možnosť, že nové pozorovanie môže spochybniť induktívny záver.
Induktívne závery sú považované za PLATNÉ, užitočné a praktické pre rozhodovanie a uvažovanie, pokiaľ fungujú v rámci svojho kontextu a KÝM SA NEOBJAVIA DÔKAZY, KTORÉ BY ICH VYVRÁTILI. Tieto závery sú platné, pretože sú založené na skutočných a overených dátach. Tvrdenie, že induktívne závery nie sú platné bez poskytnutia dôkazov o opaku je nelogické.
Neschopnosť odvodiť induktívne závery z množstva poskytnutých empirických dôkazov môže byť spôsobená viacerými faktormi, ktoré zahŕňajú kognitívne, vzdelávacie a psychologické aspekty.
– Ak ľudia nemajú rozvinuté zručnosti v kritickom myslení, môžu mať problém so správnym uvažovaním na základe poskytnutých dôkazov.
– Niektorí ľudia sa môžu obávať zmeniť svoje názory na základe nových dôkazov, pretože by to mohlo narušiť ich identitu alebo spoločenské postavenie.
– Ak sú ľudia emocionálne silno pripútaní k určitému názoru alebo presvedčeniu, môžu odmietnuť akceptovať dôkazy, ktoré by ich donútili zmeniť svoj názor.
– V rámci skupiny môžu ľudia uprednostňovať konsenzus a spoločné presvedčenia pred nezávislým uvažovaním na základe dôkazov.
– Spoločenské a kultúrne normy môžu ovplyvniť, ako ľudia interpretujú dôkazy a či sú ochotní urobiť zovšeobecnenia na základe týchto dôkazov.